BRUSEL 21. septembra (SITA/Reuters) - Európska únia (EÚ) teraz bude až do polovice decembra kráčať na ceste k rozšíreniu 15-členného bloku do východnej Európy po politickom mínovom poli. Väčšina bruselských predstaviteľov je presvedčená, že rokovania o pr
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
idružení s možno až 10 krajinami východnej Európy a Stredomoria sa podarí uzavrieť na summite EÚ v Kodani, ktorý sa uskutoční 12. a 13. decembra. Podľa nich si totiž nikto nedovolí expanziu blokovať. Ministri zahraničných vecí EÚ zopakovali, že sú odhodlaní lehotu dodržať. Členské i kandidátske krajiny sa však teraz budú musieť vyhnúť niektorým nástrahám, ktoré by mohli proces rozšírenia nasmerovať na nesprávnu koľaj, aspoň dočasne. Kľúčové rozhodnutia, ktoré by mali prekresliť mapu Európy, zahŕňajú rozšírenie NATO a vyriešenie otázky rozdeleného Cypru. Diplomati však tvrdia, že najväčšou prekážkou je írske referendum o Zmluve z Nice, ktoré sa uskutoční 19. októbra. Dohoda z roku 2000 pripravuje orgány EÚ na rozšírenie európskeho bloku. Pokiaľ ju Íri rovnako ako vlani odmietnu, takmer iste to bude znamenať oneskorenie rozšírenia. Európska komisia tvrdí, že nemá žiadny "plán B" pre prípad, že sa Íri k únii opäť otočia chrbtom. Napriek tomu sa však objavujú scenáre, ktoré sa snažia prípadný negatívny dopad írskych volieb zmierniť, a to zahrnutím inštitucionálnych zmien do dohody o pridružení. Záverečnou fázou jednania o rozšírení ovplyvnia tiež voľby na Slovensku, v Nemecku a Turecku. Tie najdôležitejšie voľby však prebehnú 22. septembra v Nemecku, najväčšom a najbohatšom štáte únie. Kľúčové rozhodnutia EÚ boli odsunuté až na dobu po ustanovení nového spolkového kabinetu. Patrí medzi ne otázka financovania rozšírenia EÚ, podmienky, ktoré budú ponúknuté kandidátskym krajinám, a budúca podoba poľnohospodárskych subvencií únie. "Je stále možné, že jednania (o vstupe do EÚ) budú v decembri roku 2002 triumfálne zakončené, vedúci predstavitelia EÚ však budú mať po nemeckých voľbách veľmi krátky čas na to, aby vyriešili otázku poľnohospodárstva," uviedla Heather Grabbeová, riaditeľka výskumu z londýnskeho Strediska európskej reformy. Problematika poľnohospodárstva stavia proti sebe Nemecko a Francúzsko. Zatiaľ čo Nemecko by rado znížilo sumu, ktorou prispieva do európskeho rozpočtu, Francúzsko je odhodlané svojich poľnohospodárov chrániť, pretože v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky je jedným z hlavných príjemcov dotácií. Predstavitelia EÚ očakávajú, že Nemecko podpíše šek na európske rozšírenie ako prvé bez ohľadu na to, kto sa v Berlíne ujme moci. Predsednícka krajina Dánsko dúfa, že finančné záležitosti vyrieši na októbrovom summite v Bruseli. Podľa Grabbeovej však existuje veľké riziko, že budú kandidátskym krajinám ponúknuté tak mizerné podmienky, že po ich pridružení v roku 2004 sa z Východoeurópanov stanú zatrpknutí euroskeptici. Európska komisia chce poľnohospodárom z novo prijatých krajín platiť len 25 percent toho, čo poberajú roľníci z členských krajín. Túto sumu plánuje počas desiatich rokov postupne zvyšovať až do sto percent. Kandidátske krajiny chcú však viac. Ďalším problémom sú novembrové voľby v Turecku. Tie by mohli rozhodnúť o tom, či sa táto prevažne moslimská krajina k únii priblíži alebo sa ocitne na opačnom póle. Bez spolupráce Ankary existuje len malá šanca, že sa politická situácia na Cypre vyrieši skôr, ako tento ostrov ukončí v decembri prístupové rokovania. Pokiaľ sa tak nestane, hrozí riziko, že sa problémy Cypru stanú problémami únie. Turecko pohrozilo, že pokiaľ EÚ prijme politicky rozdelený Cyprus, anektuje severnú časť ostrova, ktorú okupuje už od svojej invázie z roku 1974. To by mohlo vyvolať politickú krízu a spečatiť osud Ankary a jej šance na vstup do únie, ktorú turecký parlament minulý mesiac zvýšil tým, že zrušil trest smrti a umožnil Kurdom používať jazyk v rozhlase a na školách.