Štúdio L+S si vo svojom tvorivom úsilí vyžiadalo dlhý, takmer viac ako dvojročný time-out naplnený len talkshow a reprízami. Kým predposledná premiéra tohto divadla Kumšt Yasminy Rezy vykazuje okrem príjemných hereckých výkonov prezentovaných na dobre padnúcich dialógoch aj isté prvky estétstva, najnovšia inscenácia komédie Donalda Churchilla je robená s priamočiarejším ťahom na diváka.
Na Jamajke v Štúdiu L+S sa javiskové zázraky nedejú, scéna je až na výnimky takmer nemenná, ak neberieme do úvahy zelené, červené a čierne nálepky, ktoré pribúdajú a odbúdajú na jednotlivých kusoch nábytku tak, ako si bývalí manželia postupne delia majetok. Najvýraznejšou javiskovou akciou je skladanie detskej postieľky. Žiadne performance to nie je, zato situácia bude viacerým milo povedomá.
Postavy hry bojujú fakticky i metaforicky o svoje miesto na gauči, ktorý je pupkom sveta každej obývačkovej komédie. Tento, navrhnutý Milanom Čorbom, je romanticky kvetovaný, prehodený nekorešpondujúcimi kockovanými dekami na zvýraznenie domáckosti inscenácie.
Ex-manžel Milan Lasica pri ňom väčšinu svojho hracieho času nerozhodne postáva. Tento zlozvyk šoumena sa však dá pri dobrej vôli vysvetliť aj roztržitosťou nie celkom zorientovaného chlapa, ktorý nevie, či a na ktorý gauč si chce sadnúť. Už menej sa dajú akceptovať sem-tam prebleskujúce intonácie, ktoré prezrádzajú, ako veľmi si herci divákov v sále uvedomujú, ako veľmi čakajú na ich ohlas.
Kamila Magálová má dar reprezentovať modelovú ženu. Pokušeniu identifikovať sa s jej pragmatickou ex-manželkou asi v hľadisku neodolá žiadna žena medzi štyridsať a sto, či už bude práve milovaná, alebo opúšťaná.
Dcéra je v tejto hre viac dohadzovačkou a rozprávačkou popletenej prehistórie ako postavou s vlastným príbehom. Poslucháčka VŠMU Ivana Kuxová je v tejto úlohe príjemným spestrením hviezdnej dvojice, autentická všade tam, kde jej text (predsa len poznamenaný časom) dovolil.
Príbeh na pozadí večných manželských dialógov je plný priam palárikovských zvratov a prekvapení. Manžel sa uzavrie do samoty, lebo sa chce sám dostať z alkoholizmu. Toto jeho gesto nie je, prirodzene, zo strany jeho manželky celkom dobre pochopené, čo následne spôsobí jeden rozvod a dve paralelné nástupnícke manželstvá. Ale ani Woody Allen so všetkými jeho schizofréniami by nevymyslel situáciu, v ktorej si muž zoberie ženu len preto, aby dokázal jej bývalému manželovi, ako veľmi svoju ženu ľúbil. To, čo drží pozornosť divákov, teda zjavne nie je násilne skonštruovaný príbeh, ale jeho drobné peripetie.
Churchill pracuje s konštantami, pri ktorých sa dá len ťažko netrafiť do majoritného pocitu. Pretože dcéry ako ľudský druh sa en bloc obliekajú nemožne, ženám po štyridsiatke hrozí prechod a tí, ktorí nás otravujú a tí, bez ktorých nemôžeme žiť, sú jedni a tí istí. A podľa štatistík rozvodovosti už každý v nejakej forme musel zažiť zábavnú komplexnosť spoločenských noriem správania k bývalým-súčasným-budúcim ženám svojich bývalých-súčasných-budúcich partnerov.
Práve takéto kradmé, herecky naplnené „okamihy pravdy“ spôsobujú, že sa dá predstavenie bez nudy a urážky celkom príjemne stráviť. Nič viac nám nikto nesľúbil. ZUZANA ULIČIANSKA
