Chlapci hádžuci kamene proti izraelským vojakom. Toto bol spočiatku obraz palestínskej intifády. Neskôr sa jej symbolom stali samovražední atentátnici. FOTO - REUTERS
Po dvoch rokoch intifády, Palestínčania cítia, že prehrávajú. Vojna stále pokračuje, i keď je čudná a pomalá. Bez veľkých bitiek, oveľa menej krvavá ako konflikty v iných častiach sveta. Sú ale také časté, že konečný súčet je tragický. Izraelská armáda verí, že so skupinami palestínskych ozbrojencov môže zúčtovať raz a navždy - a tie jej stále dokazujú, že sa z každého úderu vedia pozviechať.
Intifáda sa začala presne pred dvoma rokmi 28. septembra. Vtedy Palestínčania kontrolovali viac ako 30 percent západného brehu Jordánu a o zvyšku sa rokovalo. Na stole bol už návrh expremiéra Ehuda Baraka. Ponúkal im 97 percent. Nebol to vysnívaný raj slobody ani súvislé územie - izraelské osady by tam ostali a ostali by aj izraelskí vojaci - ale predsa to bol významný krok vpred.
Dnes je celý západný breh Jordánu obsadený izraelskou armádou, ktorá ostáva aj v piatich veľkých palestínskych mestách a poriadok udržiava zákazom vychádzania. Palestínska samospráva existuje už iba na papieri a obkľúčenie Jásira Arafata v jeho sídle v Ramalláhu už ani nedáva zmysel. Posledný kúsok palestínskej nezávislosti ostáva obkľúčený v pásme Gazy, bašte skupiny Hamas.
Disciplinovaná armáda a krvilačnosť teroristov, ktorí sa šokujúcimi prostriedkami snažia dohnať tragickú bilanciu izraelskej armády, tri razy vyššiu ako je počet 600 obetí na izraelskej strane. Takto zjednodušene snáď vníma konflikt verejnosť na Západe. Odpovedať na otázku, čo bolo skôr, či útlak alebo radikálne úmysly, je pritom problém sliepky a vajíčka.
Isté je, že na mediálnom fronte teraz vyhráva Izrael. „Po 11. septembri všetky vlády sveta akceptujú, že Izrael má právo brániť sa proti terorizmu,“ cituje AFP Efraima Khana, izraelského analytika. Považuje to za najväčšie víťazstvo Izraela.
Palestínsky politológ Alí al-Džarbáví priznáva, že Palestínčania včas nepochopili situáciu. „Mali sme ihneď (po 11. septembri) prestať s útokmi vnútri Izraela,“ vyhlasuje. Tie však v druhom roku intifády naopak stúpali a vyvrcholili na Veľkú noc v hoteli v Netanji - kde zomrelo 29 ľudí.
Pod vplyvom tejto akcie zmenil Izrael stratégiu a svet to akceptoval: začal masívnu ofenzívu. Americký prezident George Bush pripojil k dovtedajšej téze o americkej podpore pre palestínsky štát podmienku: musí mať nové vedenie, ktoré nie je spojené s terorizmom.
To bolo druhým izraelským víťazstvom. Palestínsky analytik Zacharjá al-Kad si však myslí, že takéto víťazstvo Izraelu pokoj neprinesie: „Intifáda sa ešte neskončila, hnev a nenávisť Palestínčanov a v ostatných arabských štátoch narástli.“
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
