Najcennejšie britské literárne ocenenie Booker Prize, ktoré každý rok udeľujú za román napísaný po anglicky autorom, čo pochádzajú z krajín britského spoločenstva a Írskej republiky, má nový titul. Zmenou sponzora sa totiž trošku pozmenil názov ceny, a to na Man Booker Prize for Fiction (novým sponzorom je spoločnosť Man). Známa je už čerstvá šestica nominovaných spisovateľov - Yann Martel, Rohinton Mistry, Carol Shields, William Trevor, Sarah Waters, Tim Winton. Víťaza vyhlásia na slávnostnom večere v Britskom múzeu 22. októbra.
Tento rok porotcovia na čele s kritičkou Lisou Jardine vyberali zo 130 prihlásených románov a len čo oznámili nominácie, rozbehol sa mediálny až cirkusový kolotoč. Booker Prize totiž nie je cenou výhradne kritickou - ale aj čitateľskou cenou, takže organizátori sa snažia, aby v porote boli osobnosti z rôznych oblastí spoločenského a kultúrneho života. Za niekoľko desaťročí trvania (vznikla roku 1968) sa cena naozaj stala celospoločenskou udalosťou - má obrovskú publicitu, a dokonca sa na víťaza organizujú stávky. O stávky je taký záujem, že hneď po ohlásení nominácie boli v Británii vypísané kurzy, lebo hazardumilovní čitatelia túžili po tom, staviť si čo najskôr, aby dostali ten najlepší kurz. A tak napríklad brilantný írsky poviedkar a prozaik William Trevor veľa dôvery bookmakerov nezískal a vypísali na neho kurz 25/1. Pritom Trevor ešte nikdy Bookerovu cenu nedostal a je známe, že porotcovia radi prihliadnu na reputáciu, a tú má tento autor výbornú.
Inak sa toho cez leto v britskej literatúre veľa nestalo. Zaujímavým mlčaním väčšina britských novín prešla novinku Martina Amisa, kedysi doslova londýnskej literárnej celebrity. Či to bolo zúrivosťou, že kniha vyšla v Spojených štátoch, či rozpakmi nad témou, ťažko súdiť. Oboje je však možné: v zvláštnom hybridnom zväzku nazvanom Koba the Dread (Koba Hrozný) totiž Amis píše niečo na spôsob bibliografickej eseje o Stalinovi, ten však mieša s pomerne nespojivými úvahami a mnohými spomienkami (najmä na vlastného otca). Za všetko hovorí to, že ani tí najzhovievavejší americkí kritici nevedeli, čo si o diele tohto amatérskeho sovietológa majú myslieť.
Autor: Ladislav Nagy
