EUROSERVIS: Súhrn správ z 30. septembra

BRATISLAVA 30. septembra (SITA) - BRATISLAVA: BSK sa uchádza o financie zo štrukturálnych fondov EÚBratislavský samosprávny kraj (BSK) plánuje uchádzať sa o finančné prostriedky vo výške zhruba 50 000 eur na jedného obyvateľa územia zo štrukturáln

ych fondov Európskej únie (EÚ). Odborníci vypracovali Návrh na vymedzenie zón v rámci BSK, ktoré spĺňajú podmienky na oprávnenie uchádzať sa o spomínanú finančnú podporu. Navrhnuté zónovanie, podľa ktorého sú k okresom Malacky, Pezinok a Senec pričlenené Záhorská Bystrica, Vajnory, Rusovce a Čunovo, už podľa predsedu BSK Ľubomíra Romana schválila aj vláda a odsúhlasila ho aj Európska komisia v Bruseli. Dôvodom pričlenenia štyroch bratislavských mestských častí k vidieckym oblastiam je splnenie podmienky na poskytnutie podpory, podľa ktorej musí mať územie minimálne 30 000 obyvateľov.
POĽSKO: Vláda schválila plán rozpočtu na rok 2003
Ľavicová poľská vláda definitívne schválila plán rozpočtu na rok 2003. Plán, ktorý v pondelok predloží parlamentu na schválenie, uvažuje s poklesom rozpočtového deficitu na 38,7 mld. PLN z tohtoročnej úrovne 40 mld. PLN. Príjmy by mali vzrásť oproti roku 2002 o 6,7 % na 154,8 mld. PLN, pričom výdavky by mali byť v nominálnom vyjadrení o 4,5 % vyššie a dosiahnuť hodnotu 193,5 mld. PLN. Rozpočtový plán uvažuje s priemernou medziročnou mierou inflácie v budúcom roku na úrovni 2,3 %.
ČNB: Fiškálne deficity oddialia vstup ČR do eurozóny
Viceguvernér České národní banky (ČNB) Luděk Niedermayer povedal, že plánované prijatie eura v roku 2007 ohrozujú vysoké deficity verejných rozpočtov. Počas investičného fóra v Ostrave viceguvernér uviedol, že otáľanie s plnením fiškálnych odporúčaní pred vstupom do eurozóny môže byť pre českú ekonomiku nebezpečné. Dodal, že prieťahy s reformami môžu nielen ohroziť rýchle prijatie eura, ale taktiež podlomiť dlhodobé ekonomické vyhliadky. "Nedostatok fiškálnych reforiem môže predĺžiť dobu medzi prijatím do Európskej únie a prijatím eura a mať za následok aj prepad ekonomického rastu," povedal Niedermayer. Česká republika je zaradená do prvej vlny kandidátskych krajín na vstup do EÚ a dúfa, že sa stane jej súčasťou v roku 2004. Podľa platných pravidiel môže potom prijať jednotnú európsku menu najskôr dva roky po vstupe. Nástup eura tak prichádza do úvahy v rokoch 2006 až 2007.
GUARDIAN: Na írskom referende závisí budúcnosť Európy
Samotná budúcnosť Európy bude v stávke počas írskeho referenda o Zmluve z Nice v októbri, cituje britský denník Guardian varovanie muža povereného finalizáciou prístupových rokovaní o historickom zjednotení kontinentu. Pre komisára Európskej únie (EÚ) pre rozšírenie Güntera Verheugena, írske hlasovanie o ratifikácii zmluvy, ktorá zavádza reformy nevyhnutné na fungovanie únie po jej rozšírení, je najväčšou z radu prekážok, ktoré ohrozujú krehký integračný proces pred decembrovým summitom únie v Kodani. Pre tohto nemeckého sociálneho demokrata je celý proces hrboľatou cestou, posiatou problémami siahajúcimi od Cypru a Turecka, vzťahmi s Ruskom až po priame platby pre poľnohospodárov z desiatich kandidátskych krajín. Pre európsku pätnástku pripravujúcu sa na rozšírenie až na 25 členov riziká snáď ani nemôžu byť väčšie, konštatuje Guardian. Verheugenovou najväčšou nočnou morou je obava, že Írsko 19. októbra v referende povie "nie" a oddiali alebo úplne zablokuje budúce členstvo Poľska, Maďarska, Českej republiky, Estónska, Lotyšska, Litvy, Slovinska, Slovenska, Cypru a Malty v EÚ. Každý člen EÚ musí zmluvu ratifikovať najneskôr do konca roka, ale iba Írsko má v ústave zakotvenú požiadavku vypísať referendum.
ÍRSKO: Referendum o Zmluve z Nice podporuje len 37 % obyvateľov
Prvý prieskum verejnej mienky pred referendom o Zmluve EÚ z Nice v Írsku, ktoré sa má uskutočniť 19. októbra, vyvolal počas víkendu nervozitu vládnych kruhov. Iba 37 percent opýtaných uviedlo, že zmluvu podporia, 25 percent je proti a prekvapujúco až 32 percent Írov si ešte nevytvorilo k tejto otázke nijaký názor. Ostatných 7 percent obyvateľov krajiny odmietlo ísť k urnám. Napísal rakúsky denník Der Standard.
BRUSEL: Ministri zahraničia o Iraku, Blízkom východe a ICC
Situácia súvisiaca s Irakom, Stredným východom ako aj novým Medzinárodným trestným súdom (ICC) bude v pondelok doobeda v Bruseli dominovať stretnutiu ministrov zahraničia členských krajín EÚ, ktorí sa budú snažiť zmierniť nielen transatlantické napätie, ale ja vlastné názorové rozdiely. Najväčšie rozdiely v Európe ohľadne Iraku sú medzi britským premiérom Tonym Blairom, ktorý podporuje útok USA, a nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom, ktorý použitie sily odmieta. Spojené štáty vypracovali návrh novej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, podľa ktorej Bagdad buď prijme prísne zbrojné inšpekcie alebo musí čeliť vojenskému zásahu. Francúzsko, ktoré podobne ako Británia má v Bezpečnostnej rade tiež právo veta, podporí prísne opatrenia voči Bagdadu, len ak bude Irak mariť prácu zbrojných inšpektorov OSN. Členské štáty EÚ sa zatiaľ zhodujú len na tom, že OSN musí hrať hlavnú úlohu v Iraku.
KWASNIEWSKI: V prípade írskeho "nie" spotreba Guinnessu klesne
Írske pivo značky Guinness už nebude chutiť tak dobre, ak Íri opätovne odmietnu Zmluvu o Európskej únii (EÚ) z Nice, čím môžu ohroziť rozšírenie únie. Uviedol poľský prezident Aleksander Kwasniewski pre nedeľné vydanie denníka Tagesspiegel. Referendum sa v Írsku uskutoční 19. októbra. Prijatie Zmluvy z Nice je kľúčové pre rozšírenie únie o desať nových členov v roku 2004. "Ak to dopadne zle, nebude vojna, no spotreba Guinnessu môže dramaticky klesnúť, pretože bude mať pre nás trpkú príchuť," povedal poľský prezident.
GRÉCKO: Prísne opatrenia voči fajčiarom
Od utorka začnú v Grécku platiť nové prísne pravidlá obmedzujúce možnosti fajčenia. Podľa údajov Európskej únie takmer 45 percent Grékov nad 15 rokov denne fajčí, čo je ďaleko najväčší počet v celej únii. Uviedla americká televízna stanica CNN. Nové pravidlá zakazujú fajčenie na väčšine verejných miest vrátane dopravy, taxíkov, reštaurácii a čakární, okrem na to vyčlenených oblastí. Porušenie zákazu bude stáť vinníka pokutu až do 90 eur. Nový zákaz však len vstupuje do platnosti a množstvo zakázaných priestorov sa ešte zvýši. Do decembra obmedzia reštaurácie a kaviarne nefajčiarske priestory na 50 percent. Vyňaté budú len "tradičné" kaviarne a nočné kluby. Grécko má nielen povesť "fajčiarskej" krajiny, ale patrí tiež k najväčším výrobcom tabakových výrobkov. Minister poľnohospodárstva Giorgos Drys sľúbil napriek antifajčiarskej kampani podporiť farmárov pestujúcich tabak.
EÚ: Jacques Delors chce európsku vládu, nie však prezidenta EÚ
Jacques Delors, bývalý predseda Európskej komisie (EK), vyzval na vytvorenie "pravej európskej vlády", ktorá by sa skladala z EK a Rady ministrov. Delors argumentuje, že ani Rada ministrov ani komisia by nemohli individuálne prebrať úlohu vlády, no obe inštitúcie by spolu mohli vytvoriť európsku exekutívu. Oba články európskej vlády by spájalo spoločné predsedníctvo zložené z predsedu EK a z viacerých podpredsedov, ktorí by úzko spolupracovali s ministrami. Napísalo najnovšie vydanie týždenníka European Voice. Francúz, ktorý stojí na čele inštitútu Notre Európe, tvrdí, že jeho plán by vyriešil slabiny súčasného usporiadania EÚ, ktoré nemá identifikovateľnú vládu a preto mu chýba súvislosť a viditeľnosť. Delors je zároveň silne proti menovaniu prezidenta EÚ, čo by podľa neho viedlo k oslabeniu funkcie predsedu EK, a tým aj k oslabeniu úlohy celej komisie.
ČR: Zahraničná zadlženosť ČR klesla
Zahraničná zadlženosť Českej republiky klesla ku koncu júna na 709,1 mld. CZK zo 739,6 mld. CZK evidovaných ku koncu marca. Uviedla to v pondelok Česká národní banka (ČNB).
RAKÚSKO: Očakáva sa znovuotvorenie otázky Benešových dekrétov
Rakúska vláda očakáva, že Česká republika bude plniť kodanské kritériá na členstvo v Európskej únii (EÚ), vrátane demokracie a právneho štátu. To chce podľa denníka Die Presse Čechom počas pondelkového zasadania ministrov zahraničia EÚ odkázať šéfka rakúskej diplomacie Benita Ferrerová-Waldnerová. Dôvodom je správa experta na medzinárodné právo Jochena Froweina o Benešových dekrétoch, ktorého jej vypracovaním poveril Európsky parlament (EP). Očakáva sa, že správa je kritická voči českému postoju k týmto povojnovým zákonom.
EMÚ: Inflácia v septembri zrýchlila na 2,2 percenta
Spotrebiteľská inflácia Európskej menovej únie (EMÚ) v septembri podľa predbežných údajov mierne zrýchlila na 2,2 percenta, a ocitla sa tak na najvyššej úrovni od minuloročného apríla, oznámil v pondelok štatistický úrad Eurostat. Inflácia sa tak už druhý mesiac nachádza nad 2-percentnou cieľovou hladinou Európskej centrálnej banky (ECB). Oslovení analytici očakávali, že medziročná inflácia bude stagnovať na augustových 2,1 percenta. Predbežné výsledky, zverejnené formou rýchleho odhadu, sú založené hlavne na údajoch z Nemecka a Talianska.
BROWN: Hodnoty labouristov sa zhodujú s európskymi
Britský minister financií Gordon Brown v pondelok vyhlásil, že hodnoty jeho labouristickej strany si od vlády vyžadujú, aby sa pripojila k prioritám Európskej únie (EÚ). Brown zopakoval svoju opatrnú politiku voči zavedeniu jednotnej európskej meny, na základe ktorej s premiérom Tonym Blairom odporučia zavedenie eura iba v prípade, že päť ekonomických testov, ktoré majú byť vyhodnotené v polovici budúceho roka, dopadne úspešne. Dodal však, že jednotná mena by v zásade mohla znížiť úrokové sadzby, poplatky za bankové prevody a zvýšiť obchodnú aktivitu. "Na základe labouristických hodnôt sme rozhodnutí byť v centre Európy," vyhlásil Brown na výročnej konferencii vládnucej labouristickej strany. Británia sa bude podľa neho usilovať o ekonomickú a poľnohospodársku reformu v EÚ, ako aj sociálnu legislatívu. "Ak päť testov splní naše kritériá, odporučíme zavedenie eura a konečným rozhodnutím bude vypísanie referenda," dodal Brown.
SR: Migaš prijal dvoch nových a jedného odchádzajúceho veľvyslanca
Slovenská republika stojí pred kľúčovým rozhodnutím o vstupe do Severoatlantickej aliancie (NATO) a v tomto smere, aj po parlamentných voľbách má naďalej plnú podporu Holandska. Zdôraznil to na nástupnej audiencii u predsedu Národnej rady SR Jozefa Migaša nový holandský veľvyslanec Laurent Louis Stokvis. Zároveň ocenil, akým tempom a s akou kvalitou sa podarilo Slovensku zvládnuť prechod na samostatnosť, ale aj priblížiť sa Európskej únii (EÚ) a NATO. Šéf slovenského parlamentu na stretnutí konštatoval, že aj keď Slovensko a Holandsko sú síce geograficky malé krajiny, pokiaľ ide o sféru vplyvu v politike EÚ, považuje Slovenská republika Holandsko za veľmi významného partnera. Migaš prijal aj nastupujúceho veľvyslanca Japonska Tojodžira Soedžimu a na rozlúčkovej audiencii veľvyslanca Ruskej federácie Alexandra Akseňonka.
EÚ: Rozpočtový deficit únie dosiahol vlani 1,4 % HDP
Európsky štatistický úrad Eurostat upravil v pondelok hodnotu deficitu rozpočtov pätnástich štátov Európskej únie, ako aj eurozóny za minulý rok. Deficit dosiahol podľa štatistiky vlani 1,4 % hrubého domáceho produktu (HDP) únie, kým rok predtým to bolo iba 0,1 % HDP. Najvyšší deficit štátneho rozpočtu malo v minulom roku Portugalsko, 4,1 % HDP, za ním nasledujú Nemecko s 2,8 % HDP a Taliansko s 2,2 % HDP. Naopak, prebytkový rozpočet dosiahlo Luxembursko so 6,1 % HDP, Fínsko so 4,9 % a Švédsko, ktoré malo prebytok vo výške 4,8 % HDP.
EÚ: SR bude podľa dánskeho návrhu po vstupe v lepšej situácii
Slovensko sa už v prvom roku po vstupe do Európskej únie (EÚ) ocitne v lepšej finančnej situácii ako rok pred vstupom. Vyplýva to z návrhu, ktoré v pondelok ministrom zahraničných vecí členských krajín EÚ predložilo dánske predsedníctvo. V roku 2004 by podľa dánskych výpočtov malo Slovensko z rozpočtu EÚ dostať až o 136 miliónov eur viac ako do neho zaplatiť. V poslednom roku pred vstupom – v roku 2003 – by SR mala z predvstupovej pomoci získať 123 miliónov eur, a tak v roku 2004 by mala byť ešte v lepšej pozícii, hoci bude musieť až 287 miliónov eur zaplatiť do rozpočtu EÚ. Umožní to zvýšenie príjmov zo štrukturálnych a kohéznych fondov, ktoré navrhuje dánske predsedníctvo. Zvýšenie o 4 percentá by malo spôsobiť, že na projekty zo štrukturálnych fondov má SR dostať v prvom roku až 218 miliónov.
EÚ: Kukan na Prístupovej konferencii o zostávajúcich kapitolách
Potvrdenie predbežného uzavretia kapitoly Regionálna politika a zhodnotenie pokroku Slovenska v prístupovom procese budú hlavnými bodmi zasadania Prístupovej konferencie, ktorá sa uskutoční v utorok v Bruseli. Slovensko bude zastupovať minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Očakáva sa aj prijatie revidovanej pozície EÚ v kapitole Poľnohospodárstvo a zásadné vyjadrenie týkajúce sa finančných aspektov vstupu SR do
Slovensko tiež zhodnotí pokrok v rokovaniach v kapitole Hospodárska súťaž a požiada úniu o ukončenie rokovaní v tejto kapitole na ďalšej Prístupovej konferencii, ktorú má SR záujem uskutočniť čo najskôr v októbri.
EÚ: Únia smeruje ku kompromisu s USA o ICC
Európska únia (EÚ) zrejme v pondelok dospeje ku kompromisu, ktorý by mal znamenať koniec rozporom so Spojenými štátmi v otázke nového Medzinárodného trestného súdu (ICC) schválením smerníc pre bilaterálne dohody zaručujúce imunitu pre Američanov. Očakáva sa, že ministri zahraničných vecí pätnástky, ktorí sa zišli v Bruseli, dajú zelenú návrhu, ktorý bol načrtnutý po mesiaci intenzívnych diplomatických rokovaní v rámci bloku a s Washingtonom. "Bude to doriešené v popoludňajších hodinách," informoval diplomat, ktorý si neželal byť menovaný. "V princípe práca na tomto probléme bola dokončená minulý piatok a deň predtým, a je to dostatočný predpoklad pre to, aby ministri dnes o záležitosti diskutovali a aj ju uzavreli dohodou," uviedol.
STREDNÁ EURÓPA: Predá v tomto roku menej majetku, ako plánovala
Stredoeurópske vlády v tomto roku zrejme nenaplnia štátne pokladnice všetkými pôvodne plánovanými príjmami z privatizácie, keďže ich zámery skrížilo nevítané spomalenie svetovej ekonomiky, uviedli v pondelok analytici. Výnosy z predaja štátneho majetku zatiaľ okrem Slovenska zaostávajú za pôvodnými plánmi ďalších troch stredoeurópskych krajín, najmä Poľska. "Spomalenie svetovej ekonomiky je jedným z dôvodov...myslím, že je tu v tomto roku možno viac averzie k riziku a vlády pravdepodobne prišli s vysokými odhadmi príjmov, v aké dúfali," povedala analytička z Merril Lynch Eva Limanská. Príjmy z privatizácie štyroch stredoeurópskych krajín, ktoré by majú vstúpiť do Európskej únie (EÚ) v roku 2004, zatiaľ v tomto roku dosiahli sedem miliárd dolárov, teda 65 percent tohtoročného cieľa, uvádza sa v správe analytikov z JP Morgan.
EÚ: Benešove dekréty nie sú prekážkou vstupu ČR do EÚ
Dekréty, na základe ktorých boli vyhostení etnickí Nemci z bývalého Československa po druhej svetovej vojne, neznamenajú prekážku vstupu Českej republiky do Európskej únie (EÚ). Vyplýva to zo správy právnikov EÚ prezentovanej v pondelok. Správa, ktorú Európsky parlament (EP) prerokuje na budúci mesiac, potvrdzuje názor Európskej komisie (EK), že ČR nemusí zrušiť Benešove dekréty, ak má uzavrieť prístupové rokovania tento rok a do únie vstúpiť v roku 2004. EP si objednal vypracovanie správy po tom, ako niektorí politici z Rakúska a Nemecka požadovali od Prahy zrušenie Benešových dekrétov z rokov 1945 až 1946 tvrdiac, že nie sú kompatibilné s legislatívou EÚ. "Vstup ČR do EÚ nevyžaduje zrušenie Benešových dekrétov alebo inej legislatívy v tomto kontexte," uvádza sa v kópii správy, ktorú agentúra Reuters získala v pondelok. Podľa Benešových dekrétov približne tri milióny etnických Nemcov a tisíce etnických Maďarov museli po druhej svetovej vojne opustiť územie Československa, ktoré bolo od roku 1938 okupované nacistickým Nemeckom. Česi sa obávali, že zrušenie dekrétov by vyvolalo požiadavky na vrátenie majetkov rodín, ktoré boli vyhostené. Niektorí českí politici dokonca uviedli, že krajina by radšej nemala vstúpiť do EÚ, ako zrušiť túto starú legislatívu.
ICC: Rada EÚ schválila pravidlá uzatvárania prípadných dohôd s USA
Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie (EÚ) odsúhlasili v pondelok v Bruseli pravidlá uzatvárania prípadných zmlúv o imunite amerických občanov pred Medzinárodným trestným súdom (ICC). Podľa pozorovateľov je tento krok výsledkom politického tlaku USA, avšak predseda Rady ministrov Per Stig Moeller zdôraznil, že zo strany únie nejde o nijaké ústupky, ani o spochybnenie štatútu a práce ICC.
Šéfovia diplomacií zdôraznili, že hlavným princípom je zachovanie integrity Zmluvy o ICC a štatútu súdu. Bude tiež potrebné zaistiť, aby žiadne osoby, ktoré spáchali zločiny, nedisponovali beztrestnosťou, ale boli postavené pred národný súd. Vydávať ICC sa nebudú môcť iba osoby, ktoré sú chránené diplomatickou alebo inou štátnou imunitou. Predseda Rady EÚ Moeller zdôraznil, že svet bude po uplatnení tejto dohody, ak na ňu USA pristúpia, určite lepší, pretože priestor, v ktorom nebude beztrestnosť, sa rozšíri aj na ďalšie krajiny. Nedokázal však povedať, či USA na dohodu pristúpia. Washington pritom opakuje, že žiada imunitu pre všetkých občanov, nie iba pre tých, ktorí disponujú diplomatickou imunitou.
CHIRAC: Nevylúčil účasť Francúzska v prípadnom zásahu proti Iraku
Francúzsky prezident Jacques Chirac v pondelok zdôraznil, že Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) musí viesť rokovania o svetových krízach. Podľa jeho slov však Francúzsko bude pripravené bojovať vo vojne proti terorizmu, ak zlyhajú všetky mierotvorné možnosti. Chirac, ktorý vystúpil po tom, ako Paríž odolal americkému tlaku podporiť tvrdú rezolúciu BR OSN voči Iraku, povedal, že svetové spoločenstvo musí byť pevnejšie v riešení otázok ohrozujúcich svetový mier. Vojna proti medzinárodnému terorizmu si vyžaduje diplomatickú, zákonnú, finančnú a vojenskú odpoveď, uviedol v prejave v Paríži. "Ak zlyhá medzinárodné úsilie, ak je hrozba našej bezpečnosti, Európe alebo národom, s ktorými máme osobitné vzťahy, musíme byť pripravení prevziať zodpovednosť," vyhlásil. "Mohla by to byť otázka života alebo smrti," dodal Chirac.
EÚ: Rada ministrov proti zmene režimu v Iraku
Ministri zahraničných vecí Európskej únie (EÚ) sa v pondelok zhodli, že Organizácia spojených národov (OSN) musí byť hnacou silou úsilia smerujúceho k odzbrojeniu Iraku a viacerí odmietli požiadavku na zmenu režimu v Bagdade, presadzovanú USA. Francúzsko, ktoré je s právom veta členom Bezpečnostnej rady OSN, potvrdilo svoj nesúhlas s návrhom rezolúcie hroziacej použitím vojenskej sily proti Iraku a uviedlo, že zmena režimu ako cieľ by bolo porušením medzinárodného práva. "Nechceme dať voľnú ruku vojenskej akcii," napísal francúzsky minister zahraničných vecí Dominique de Villepin v článku zverejnenom v Le Monde.
RAKÚSKO: Plnenie kritérií vstupu aj z pohľadu Benešových dekrétov
Rakúsko v pondelok v Bruseli potvrdilo, že nebude kvôli otázke tzv. Benešových dekrétov blokovať vstup Českej republiky alebo Slovenska do Európskej únie (EÚ), ale chce najmä s Českom viesť dialóg aj o politicko-morálnych aspektoch tohto problému. Uviedla to v Bruseli rakúska ministerka zahraničných vecí Benita Ferrerová-Waldnerová. Šéfka rakúskej diplomacie svojich partnerov z členských štátov EÚ informovala, že pri posudzovaní plnenia kodanských kritérií kandidátmi bude brať do úvahy aj vývoj v otázke Benešových dekrétov a najmä tzv. Froweinovu správu objednanú Európskym parlamentom (EP) a správu Európskej komisie (EK). Obsah Froweinovej správy, ktorá neukladá ČR povinnosť zrušiť dekréty, nekomentovala s tým, že si ju chce ešte preštudovať. V prípade Slovenska Ferrerová-Waldnerová zdôraznila, že je v inej situácii ako ČR, pretože už poskytlo isté objasnenie.
PREZIDENT: Schuster s Kohlom medzi štyrmi očami
S bývalým nemeckým spolkovým kancelárom Helmutom Kohlom sa dnes podvečer počas svojej návštevy nemeckého mesta Passau stretol prezident SR Rudolf Schuster. Ako uviedol pre agentúru SITA hovorca prezidenta Ján Füle, po stretnutí medzi štyrmi očami sa R. Schuster s H. Kohlom a bývalým sovietskym prezidentom Michailom Gorbačovom zúčastnil na panelovej diskusii na tému zjednotenia Nemecka a zmien v Európe po páde Železnej opony. Podobná tematika, vrátane pádu Berlínskeho múru či reformného procesu v Európe, sa dostane aj na program rozhovorov počas pracovných raňajok Schustera a Gorbačova v stredu.
SR: Šesť národných parkov zodpovedá úrovni PAN-Parks
Podľa posledného prieskumu Svetového fondu pre ochranu prírody (WWF), z 3000 chránených území v 39 krajinách Európy len 134 dosahuje kvalitu manažmentu, ktorý požaduje WWF a spĺňa požiadavky potrebné na dosiahnutie ochrannej známky PAN-Parks. WWF 17. septembra po prvý raz uznala tri PAN-Parky - a to vo Švédsku, Fínsku a v Poľsku. Novú prestížnu ochrannú známku im udelil švédsky kráľ Karl XIV. Gustaf. Prvé certifikáty PAN-Parks získali národné parky (NP) Bieszczady v Poľsku, Fulufjället vo Švédsku a fínsky Oulanka. Správa WWF sa zaoberala aj prieskumom národných parkov na Slovensku a ich potenciálom pre splnenie podmienok na udelenie certifikátu PAN-Parks. WWF v SR posudzovala 39 chránených území s celkovou rozlohou 1 043 778 hektárov. Výsledkom bolo zistenie, že šesť NP má možnosť stať sa PAN-Parkom.
SR: Po vstupe do EÚ sa zvýši dôveryhodnosť a bezpečnosť SR
Po vstupe Slovenska do Európskej únie (EÚ) sa krátkodobo zvýši dôveryhodnosť a bezpečnosť SR, čo podporí aj prílev zahraničných investícií. Po integrácii by taktiež mal stúpnuť tlak zo strany únie na sprehľadnenie legislatívnych pravidiel na podnikanie, zjednodušenie certifikácií a skúšobníctva. V pondelok o tom vo svojej štúdii informoval Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Na Slovensku by po vstupe do EÚ mal zdynamizovať rast produktivity práce a kapitálu, čo však v prípade rýchleho začlenenia do Európskej menovej únie (EMÚ) môže brzdiť povinnosť plniť maastrichtské kritérium inflácie.
SR: Od 1. januára bude zahraničný obchod s EÚ opäť liberálnejší
Slovenská republika vstúpi od 1. januára budúceho roka do druhého kola liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi komoditami s krajinami Európskej únie (EÚ). Ako vyplýva z návrhu na rozšírenie liberalizácie, ktorým sa onedlho bude zaoberať vláda SR, odhadovaný dopad na štátny rozpočet bude znamenať zníženie príjmov o 269 mil. Sk. Podstatou rozšírenia liberalizácie je však podľa predkladateľov návrhu, ktorými sú šéfovia rezortov pôdohospodárstva, hospodárstva a zahraničných vecí, ekonomicko-politický význam, pretože deklaruje pripravenosť SR na integráciu do EÚ aj za oblasť agrárneho obchodu. "Na druhej strane z hľadiska našich upravených vývozných koncesií do EÚ je možné predpokladať výrazný nárast vývozu našich výrobkov do krajín únie, z čoho nepriamym dosahom na štátny rozpočet by mal byť prínos a tiež zníženie salda obchodnej bilancie medzi SR a EÚ," uvádza sa v materiáli.

ll

SME

EUROSERVIS: Súhrn správ z 30. septembra

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EUROSERVIS: Súhrn správ z 30. septembra

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?