Aby sa žiaci nebáli oznamovať prípady šikanovania, majú v triede špeciálnu schránku, do ktorej hádžu lístky so svojimi starosťami a požiadavkami. Keď sa zaplní, problémy detí sa riešia. FOTO SME - ROBERT SÁNDOR
„Keď sa aj na našej škole vo všeobecných výskumoch v okrese Košice II potvrdili prípady šikanovania, rozhodla som sa s tým v rámci našej triedy konečne niečo urobiť,“ hovorí Marta Vicenová, triedna učiteľka 7. B na ZŠ Janigova. Podľa nej treba totiž i to najnevinnejšie previnenie riešiť hneď v zárodku, žiaci ináč nadobudnú tendenciu bez trestu si dovoliť viac. Potom je už náprava oveľa ťažšia.
Spoločne so svojimi žiakmi si v rámci projektu, ktorý riaditeľka sama vymyslela, vypracovala akúsi dohodu, v ktorej si určili, čo im druhí nesmú robiť. Zakázané je napríklad prezývanie, bytie, kopanie, štípanie, vylučovanie z kolektívu, branie a ničenie cudzích vecí, kričanie na iného či pichanie ostrými predmetmi. Dohoda je vyvesená v triede na viditeľnom mieste. Ak ju niekto poruší, musí za to niesť následky.
Aby sa žiaci nebáli oznamovať prípady šikanovania, majú v triede umiestnenú špeciálnu urnu, do ktorej hádžu lístky so svojimi starosťami a požiadavkami. Keď sa urna zaplní, na triednickej hodine sa problémy detí riešia. „Od začiatku projektu je týchto lístočkov stále menej, žiaci sa neboja upozorniť na bezprávie a diskutovať medzi sebou. Ak deti vidia, že nám na nich záleží a ich problémy sa promptne riešia, šikanovania ubúda. Ak sa nejaké objaví, najčastejšie ide o slovné napádanie a citové vydieranie. Za plus považujem i to, že mnoho prípadov šikanovania vychádza pričinením žiakov z anonymity. Nebojí sa priznať ani šikanovateľ, ani jeho ‘obeť‘. Naše riešenie a konečný efekt je tak viditeľnejší,“ tvrdí triedna učiteľka.
Vysvetľuje, že si so žiakmi denno-denne pripomínajú, že k sebe budú ohľaduplní, čestní a láskaví, zastanú sa slabšieho a navzájom si budú pomáhať. „Ak sa spomínané predsavzatia porušia, dieťa, ktoré sa priestupku dopustilo, si samo vyberie sankciu – jedno z dopredu určených výchovných opatrení. Ide napríklad o trávenie prestávok pri dozore na chodbe, týždenníctvo, nahradenie zničenej veci či vysvetlenie svojho správania pred celou triedou. Ak je priestupok väčšieho charakteru, prizývame si k rozhovoru so žiakom-previnilcom jeho rodiča, triedneho učiteľa, šikanovaného žiaka a najnovšie i psychológa či pedopsychiatra,“ vysvetľuje M. Vicenová. „Vedenie školy nám navyše umožnilo rozdeliť triedu na dve skupiny a za mesiac uvoľnilo jednu hodinu občianskej a hudobnej výchovy. Na týchto hodinách sa snažíme diskutovať o problémoch šikanovania, čo pomáha uceliť kolektív.“
Podľa RNDr. Vicenovej však jej lokálna aktivita problém šikanovania nevyrieši. „Pomôcť by mohlo napríklad vypracovanie oficiálneho celoslovenského projektu, podobného ako v prípade protidrogovej prevencie.“
LUCIA ŠARÁKOVÁ
