foto archív
BRATISLAVA - Žena zarobí v priemere o tretinu menej ako muž. Z rezortného štatistického zisťovania vyplýva, že tento rozdiel spôsobuje rozdielna štruktúra povolaní. Na najvyšších pozíciách so zodpovedajúco vysokými platmi je totiž výrazne menej žien ako mužov. Medzi vrcholnými predstaviteľmi veľkých firiem, bánk a poisťovní sa ženské meno vyskytuje zriedka.
Augustový prieskum Inštitútu pre verejné otázky odhalil, že vyše osemdesiat percent žien je presvedčených o diskrimácii v oblasti zvyšovania platu či povýšenia do riadiacej funkcie. S týmto názorom súhlasil v priemere každý druhý muž. „Postavenie žien nie je také, aké im zaručuje ústava,“ priznáva aj ministerstvo práce vo svojej štúdii o rovnosti príležitostí medzi mužmi a ženami.
Hlavnou príčinou pomalšieho rastu kariéry žien je podľa OSN ich nižšia pracovná flexibilita. Tá vyplýva z rodinných záväzkov, ktoré zaberajú ženám dvakrát viac času ako mužom. V niektorých prípadoch hrá veľkú úlohu aj sociálny postoj zamestnávateľov, ktorí často pri odmeňovaní a povyšovaní uprednostnia mužov bez racionálneho dôvodu, upozorňuje správa OSN.
Ženy na významných postoch sú skôr výnimkami. Elena Kohútiková pracuje ako viceguvernérka Národnej banky Slovenska: „Diskrimináciu som nepociťovala. Snáď len po skončení školy, keď som začala pracovať v Dubnici.“ Tvrdí, že starostlivosť o rodinu a budovanie kariéry sa dajú skĺbiť. „Deti to určite pocítili, ale snažila som sa im venovať všetok voľný čas. Zanedbávala som seba a svoje koníčky.“
V slovenskom hospodárstve majú okrem Kohútikovej významnejšie postavenie len štyri ženy. Podniká tu 22 bánk, no ženu má v čele iba Slovenská sporiteľňa. Medzi nefinančnými firmami s najvyššími tržbami nie je žiaden podnik, ktorý by riadila žena.
Naopak, ženy majú nad mužmi prevahu na najnižších funkciách. „Komplikovanú situáciu majú predovšetkým staršie ženy, ktoré majú vo veku od päťdesiat do šesťdesiat rokov oveľa nižšie pozície ako muži, ktorí sú uprednostňovaní pri výbere do vedúcej funkcie spojenej s vyšším mzdovým ohodnotením,“ píše sa v materiáli ministerstva práce.
Podľa vládnej Koncepcie politiky zamestnanosti existujú tri hlavné príčiny diskriminácie žien. „Zakorenené predsudky o vhodnosti mužov vykonávať určité práce alebo funkcie. Postup v zamestnaní nie je adekvátny úrovni vzdelania žien a mužov. Uprednostňovanie mužov z obavy zamestnávateľa, že žena zostane na materskej dovolenke alebo doma s chorým dieťaťom.
Problémy s diskrimináciou žien v práci riešilo už niekoľko európskych krajín. Rakúšania pred deviatimi rokmi schválili zákon, ktorý zamestnávateľom prikazuje prednostne prijať kandidátky, kým nebudú tvoriť štyridsať percent v danej funkcii alebo na platovom stupni.
Pomer priemernej mzdy
muži = 100
zákonodarkyne, vedúce a riadiace pracovníčky 67
vedecké a odborné duševné pracovníčky 95
technické, zdravotnícke a pedagogické zamestnankyne 75
úradníčky 69
pracovníčky v službách a obchode 70
robotníčky v poľnohospodárstve 94
remeselníčky 70
obsluha strojov 73
nekvalifikované pracovníčky 80
Zdroj: ŠÚ SR, 1998
