Pedagogický autoportrét.
výstavy autorov, prezentovaných v časopise, je dnes o 11.00 h na Katedre grafického dizajnu VŠVU v Bratislave na Drotárskej ulici. Za týmto vydavateľským počinom stojí neprehliadnuteľná postava slovenského grafického dizajnu ĽUBOMÍR LONGAUER.
Čo znamená ten záhadný názov?
„Páči sa mi jeho zvukomaľba, ktorá jasne napovedá, že aj grafik musí mať grif.“
Čomu je venované úvodné dvojčíslo?
„Uvažoval som, čím by bolo najvhodnejšie začať. Technologická zmena poslednej doby zdemokratizovala nielen typografiu - môže ju robiť ktokoľvek, kto má počítač - ale aj tvorbu písma. Zaujíma nás jeho tvar, jeho vzťah k obsahu, k priestoru, v ktorom sa nachádza, vzťah k obrazu, ale i k obdobiu jeho vzniku a jej technologickým možnostiam. Preto prvé dvojčíslo sa venuje písmu ako základnému stavebnému materiálu, s ktorým denne narábame. Na Slovensku to bola terra incognita.“
Kam sa datujú prvé pokusy o tvorbu autentického písma?
„Je to dvadsiate storočie. Zakladajúce osobnosti modernej slovenskej typografie sú totožné so zakladateľskými osobnosťami moderného umenia. Na začiatku tejto tradície stál Benka. Jeho pokusy však nebolo možné realizovať do finálnej podoby, podobne ako pokusy Linzbotha. Až súčasná mladá generácia tvorcov písma dokázala vďaka počítaču dotiahnuť písma do podoby, keď sa nimi dá vysádzať akýkoľvek text. Dvojčíslo predstavuje vyše dve desiatky autorov ako Galanda, Fulla, Zmeták, Hložník, Kellenberger, Cipár, Rostoka, Mydlo a ďalší, ako aj práce študentov Katedry grafického dizajnu VŠVU Bratislava.“
Zdá sa, ako keby bol celý časopis či skôr almanach dielom jedného človeka. Je to tak?
„Som autorom textov, koncepcie a grafickej úpravy, no s množstvom ďalších vecí mi pomohlo viacero ľudí, ktorých tu nemôžem pre nedostatok miesta vymenovať. Nakoniec časopis jedného autora nie je nič nové pod slnkom, ale nemám snahu ďalej takto pokračovať, chcem spolupracovať aj s inými autormi. No aby sa mi lepšie zháňali peniaze aj spolupracovníci, musel som začať takto. Chcel by som, aby každé číslo bolo monotematické a posvietilo si vždy na jeden problém.“
Bolo treba urobiť špeciálny časopis pre grafický dizajn, nedala sa táto problematika skúmať na stránkach už existujúcej odbornej tlače?
„Grif Graf chce nadviazať na všetko pozitívne, čo v minulosti v tejto oblasti vzniklo. Chcem poukázať na to, že istá tradícia tu je. Vychádzali časopisy Slovenská grafika, Slovenská grafia, Slovenský typograf, odborné články v časopise Výtvarný život a najnovšie v časopise DE SSIGN®UM. Môj občasník nemá v úmysle suplovať pravidelný časopis, chce najmä mapovať aj históriu nášho fachu a dávať ju do súvislosti s dneškom.“
Má časopis špeciálne smerovanie?
„Pomenúvanie kvality a utrieďovanie hodnôt je proces, ktorý sa v kultúre nikdy nekončí. Hľadanie vzťahov medzi starým a novým, národným a internacionálnym, masovosťou a výlučnosťou, módnym a nadčasovým, servilitou a morálkou, bude tvoriť obsah tohto občasníka.“
S kým mienite spolupracovať?
„S tými, ktorí budú mať o to záujem. Mal by to byť odborný časopis, ale nechcem aby bol obmedzený v hľadaní súvislostí, preto je v podtitulku to rozširujúce - a kultúru.“
V tejto chvíli je jasné, že Grif Graf má vlastnú tvár, grafický dizajn ako súčasť kultúry. Aký je oficiálny postoj redakcie voči komercii a reklame, kde pracuje väčšina grafických dizajnérov?
„Aj ja by som sa chcel stať mediálnym mágom. Aj ja by som chcel ovplyvňovať široké masy, ovplyvniť voľby, byť stvoriteľom Fera Tarabu, a tak podobne.“
Prečo nie ste?
„Chýbajú mi k tomu základné predpoklady: nebaví ma hrať golf, netúžim sa obšmietať okolo straníckych sekretariátov. Nemám ten úžasný cit mediálneho mága, ktorý neomylne vie, čo zaberie na masy. Musím sa len lopotiť na tom úbohom piesočku, na ktorom som sa lopotil už vtedy, keď náš fach bol iba úžitkovou grafikou a jediný mediálny mág na Slovensku bol vedúci odboru propagandy a názornej agitácie na ÚV KSS.“
A vážne?
„Grafický dizajn, presnejšie dizajn informácií, predtým nazývaný úžitková grafika, vždy bol a bude v pozícii istého služobníka. Má to svoje dobré aj zlé stránky. Kladom je, že stojí na zemi, jeho výsledky musia byť aspoň čiastočne zrozumiteľné, je včlenený do reálneho života. Na druhej strane je zneužiteľný, v minulosti aj v súčasnosti často prisluhoval a prisluhuje nečestnej politike, dosť často slávia komerčné úspechy ohlupovači.“
Chcete teda bojovať s komerciou?
„To nemá zmysel, je to boj s veternými mlynmi. Ale grafický dizajn dáva možnosti na sebavyjadrenie, a to aj po zohľadnení klientových nárokov. Chcel by som upozorniť na osobnosti s autorským rukopisom, tvorcov, ktorí nerezignovali ani na výtvarnosť a dokážu sa napriek tomu uživiť. Tiež chcem ukázať aj na iné stránky práce dizajnéra a ich právo na existenciu. Lebo sú vitamínmi, bez ktorých komercia ochorie a ohlúpne. Ohlúpne tak, ako sme to videli v minulosti v totalitných režimoch. A obávam sa, že totalita nemusí byť len politická. Lebo nejde len o komerčný úspech, ale aj o kultiváciu života.“
MARTIN ŠÚTOVEC
