EÚ: Aj Maďarsko a Poľsko chcú byť na tom po vstupe lepšie
BRUSEL 1. októbra (SITA) - Maďarsko nechce byť po vstupe do Európskej únie (EÚ) iba čistým príjemcom, ale chce sa tiež ocitnúť v lepšej finančnej situácii ako v poslednom roku pred vstupom. Vyhlásil to v utorok po rokovaniach s európskymi partnermi v Brus
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
eli maďarský minister zahraničných László Kovács. V kapitole Poľnohospodárstvo trvá Maďarsko na tom, aby sa prechodné obdobie na priame platby skončilo v roku 2006 a netrvalo desať rokov ako to navrhuje Európska komisia (EK). Maďarská vláda chce podľa Kovácsa pre svojich poľnohospodárov rovnaké podmienky konkurencie ako majú ich kolegovia z terajších členských štátov. "Chceme iba férové zaobchádzanie," povedal. Ani Maďarsku sa v utorok nepodarilo uzavrieť rokovania v kapitole Hospodárska súťaž, pričom podľa zdrojov EÚ má s ňou väčšie problémy ako Slovensko alebo Česká republika, ktoré dúfajú, že sa kapitoly zbavia ešte do bruselského summitu. Kovács však vyjadril nádej, že aj jeho krajina uzavrie Hospodársku súťaž do konca októbra. Maďarsku na stole ešte zostáva kapitola inštitúcie, lebo nesúhlasí s počtom 20 poslancov Európskeho parlamentu (EP), ktorý jej pridelila Zmluva z Nice. Hoci Kovács nechcel komentovať snahy EÚ o zvýšenie platieb na štrukturálne akcie pre budúcich nových členov, podľa diplomatických zdrojov ani Budapešti by takýto prístup nevyhovoval. Rovnako ako ČR alebo Slovensko, aj Maďarsko by privítalo menšie platby na projekty zo štrukturálnych fondov a vyrovnanie rozdielu medzi príjmami a príspevkami do rozpočtu vo forme kompenzácií. Želanie byť po vstupe do EÚ v lepšej finančnej situácii ako pred vstupom potvrdilo v utorok v Bruseli aj Poľsko, ktoré vidí v kompenzačnom mechanizme krok dobrým smerom. Poľská ministerka európskej integrácie Danuta Hubnerová oznámila, že Poľsko už netrvá na 100 percentných priamych platbách, ale v takom prípade si vyhradzuje právo na doplnenie dotácií zo štátneho rozpočtu a na presun prostriedkov z fondov na rozvoj vidieka a v krajnom prípade aj na zachovanie niektorých colných taríf. Cyperský minister zahraničných vecí Ioannis Kasoulides vyjadril zasa presvedčenie, že rokovania bude môcť uzavrieť a v roku 2004 do únie vstúpiť aj jeho krajina. Odmietol informácie, podľa ktorých by lídri EÚ kvôli rozdeleniu ostrova mohli Cyprus vyradiť zo zoznamu pripravených krajín.