EUROSERVIS: Súhrn správ z 1. októbra

BRATISLAVA 1. októbra (SITA) - EÚ: Proti bezvízovému pohybu medzi Ruskom a KaliningradomMinistri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie (EÚ) na zasadnutí v Bruseli v pondelok odmietli žiadosť Ruska o možnosť bezvízového tranzitu cez

územie únie do ruskej kaliningradskej oblasti po rozšírení bloku. Namiesto toho ministri prijali kompromis navrhnutý Európskou komisiou. Obyvatelia Kaliningradu tak dostanú zvláštny doklad, na základe ktorého budú môcť cestovať cez Litvu a Poľsko po tom, ako sa stanú súčasťou Európskej únie. Rusko sa proti takémuto riešeniu stavia zamietavo a označuje ho len za iný druh víz. Informuje BBC.
EU: Rada EÚ schválila podmienky pre využitie fondu solidarity
Európska únia (EÚ) súhlasila v pondelok, že jej fond solidarity na zmiernenie následkov budúcich prírodných katastrof bude uvoľnený, keď škody dosiahnu 3 miliardy eur (2,97 miliárd USD) alebo 0,6 percent hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Ako uviedol dánsky minister zahraničných vecí Per Stig Moeller, ktorého krajina v súčasnosti predsedá európskej pätnástke, miliarda eur ročne bude vo fonde určená predovšetkým na prírodné pohromy. "Dosiahli sme pokrok v obsahu fondu solidarity," uviedol Moeller na tlačovej konferencii v Bruseli pri príležitosti dvojdňového zasadnutia Rady EÚ. "Financie budú určené hlavne na prírodné katastrofy. Dohodli sme podmienky, ktorými sú tri miliardy eur alebo 0,6 percenta HDP," dodal.
EÚ: Kandidáti dnes zistia, že EÚ v otázke rozšírenia nepokročila
Šéfovia diplomacií kandidátskych krajín, vrátane Slovenska, sa dnes v Bruseli od svojich európskych partnerov dozvedia, že pätnástka stále nemá riešenie otázky financovania rozšírenia, a týka sa to aj tranzitu ruských občanov z Kaliningradu do Ruska. Hoci dánske predsedníctvo EÚ zdôrazňuje, že budúci noví členovia sa nemôžu po vstupe do únie ocitnúť v horšej finančnej situácii ako boli pred vstupom, pätnástka sa ani na tomto ministerskom rokovaní nedohodla na systéme vyplácania kompenzácií, ktoré by to umožnilo.
"Noví členovia nebudú v horšej situácii ako v roku 2003 a nebudú čistými platcami," uistil na tlačovej konferencii v pondelok úradujúci predseda Rady ministrov EÚ Per Stig Moeller.
BRITÁNIA: Správa o Majorovej nevere otriasla krajinou
S počudovaním reagujú Briti na odhalenie nevery niekdajšieho premiéra Johna Majora. "Práve on?" pýtajú sa podľa rakúskej televíznej stanice ORF mnohí Briti potom, ako vyšlo najavo, že Major mal v rokoch 1984 až 1988 milostnú aféru so svojou prominentnou straníckou kolegyňou. Expremiéra pokladali za nudného, ktorý však prísne vystúpil proti sexuálnym škandálom v kabinete a v strane. Jeho vtedajšia milenka Edwina Currieová teraz odhalila niekdajšiu milostná aféru. "John Major je konečne zaujímavý," uviedol nedeľník The Independent on Sunday o nevere konzervatívneho expremiéra.
EÚ: Únia pod paľbou kritiky kvôli kompromisu o ICC
Európska únia (EÚ) schválila kompromisný plán s cieľom uzavrieť rozpor so Spojenými štátmi týkajúci sa nového Medzinárodného trestného súdu (ICC). Vzápätí sa však pre tento krok dostala do paľby kritiky za to, že podľahla americkému diplomatickému tlaku. Kritici hovoria, že európsky blok tak zakryl vlastné vnútorné nezhody týkajúce sa ukončenia týždne trvajúcich transatlantických rozporov kvôli Iraku, a dokonca bez garancií, že USA s týmto návrhom budú súhlasiť. Washington, ktorý sa obáva, že jeho vojenskí príslušníci a diplomatickí predstavitelia by boli ľahko zraniteľní voči politicky motivovaným obvineniam, je proti ICC. Preto sa v signatárskych krajinách ICC usiloval o bilaterálne dohody o imunite, na základe ktorých by nebol nevydaný žiadny americký občan súdu. Ministri zahraničných vecí pätnástky v pondelok v Bruseli schválili smernice, na základe ktorých členské štáty únie môžu súhlasiť s nevydávaním Američanov podozrivých z vojnových zločinov súdu.
LIPPONEN: Debata o vstupe do NATO predčasná
Fínsky premiér Paavo Lipponen si myslí, že je predčasné vôbec diskutovať o referende o možnom vstupe Fínska do NATO. Lipponen zdôraznil v nedeľu, že zachovanie štatútu nečlena by malo byť súčasťou politického programu vlády, ktorá vzíde z budúcoročných parlamentných volieb. Uviedol fínsky denník Helsingin Sanomat.
"Ešte sme sa ani nepriblížili k stavu, v ktorom by sme zaujali k členstvu v NATO nejaké stanovisko," povedal premiér v pravidelnom rozhovore pre rozhlasovú stanicu YLE. Poukázal na to, že v budúcej správe vlády o bezpečnostnej a obrannej politike v parlamente nebude zmienka o členstve Fínska v Severoatlantickej aliancii.
Viacero fínskych politikov vystúpilo v poslednom čase v prospech uskutočnenia referenda pred tým, ako sa urobí nejaké rozhodnutie v tomto smere. Urobil tak v nedeľu v televíznom interview aj minister vnútra Ville Itälä.
MAĎARSKO: MOL uvažuje o expanzii do ČR
Maďarský petrochemický koncern MOL oznámil, že sleduje český trh a skúma cesty, ako expandovať do Českej republiky. Čaká preto na ďalšie vládne kroky po tom, ako skrachoval plán na predaj spoločnosti Unipetrol. V minulom roku neuspel MOL vo výberovom konaní na predaj 63 % Unipetrolu, keďže kabinet dal prednosť českému záujemcovi, ktorým je chemická spoločnosť Agrofert. Tá však od transakcie v hodnote 10,9 mld. CZK v pondelok definitívne odstúpila. "MOL trvá na svojom záujme o český trh. Otázka znie, či môže zväčšiť svoju pozíciu prostredníctvom investície na zelenej lúke alebo iným spôsobom," povedal riaditeľ firmy MOL pre vzťahy s verejnosťou György Felkai. Dodal tiež, že na oznámenie ďalších podrobností je zatiaľ príliš skoro. Česká vláda musí najprv rozhodnúť, či a za akých podmienok vyhlási nový tender.
RAKÚSKO: Na diaľnici A 12 platí zákaz nočnej jazdy
Od 1. októbra platí na rakúskej diaľnici A12 v Tirolsku zákaz nočnej jazdy nákladných automobilov. Opatrenie sa vzťahuje na úsek medzi obcami Wörgl a Hall v čase od desiatej hodiny večer do piatej ráno. Zákaz platí počas šiestich mesiacov pre nákladné vozidlá nad 7,5 ton. Pre náklady, ktoré sa môžu rýchlo pokaziť ako aj pre noviny, možno udeliť výnimku. Opatrením zareagovala krajinská vláda na prekročenie hranice prípustnej hodnoty oxidu dusičitého v roku 1999. Podkladom pre zavedenie obmedzenia bol aj zákon o emisiách, vytvorený podľa smerníc Európskej únie. Krajinský hajtman Wendelin Weingartner chce týmto opatrením zabrániť opätovnému prekročeniu hodnoty škodlivého oxidu.
EMÚ: Aktivita v priemysle sa v septembri znížila
Nevýrazné oživenie priemyselného sektora eurozóny sa v septembri zastavilo. Nepriaznivé vyhliadky svetového hospodárskeho rastu viedli k poklesu nových objednávok a veľa firiem obmedzilo výrobu a urýchlilo prepúšťanie. Naznačili to výsledky prieskumu medzi nákupnými manažérmi. Reuters index nákupných manažérov PMI sa ocitol pod kritickou hranicou 50 bodov, ktorá oddeľuje celkový rast od poklesu priemyselnej aktivity v regióne, a padol na 48,9 bodu z augustových 50,8 bodu. Je to najhorší výsledok od februára tohto roku. Analytici, ktorých oslovila agentúra Reuters, predpovedali iba nepatrný pokles na 50,3 bodu. Dopyt vo Francúzsku a Taliansku sa síce zvýšil, avšak výrazne pomalším tempom. V Nemecku, najväčšej európskej ekonomike, sa dokonca prudko znížil, keď výrazný pokles exportných objednávok prehĺbil problémy, vyplývajúce z útlmu na nemeckom domácom trhu.
TALIANSKO: Berlusconiho dcéra na zozname úspešných žien
Viceprezidentka milánskej mediálnej spoločnosti Fininvest Marina Berlusconiová, 35-ročná dcéra talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, je jediná Talianka, ktorá sa ocitla na zozname desiatich najvplyvnejších manažériek v Európe, ktorý zostavil časopis Fortune. Marina Berlusconiová je na deviatom mieste zoznamu, na čele ktorého je šéfka mediálnej spoločnosti Pearson Marjorie Scardinová. Marina Berlusconiová, ktorá prevzala so svojím o dva roky mladším bratom Piersilviom vedenie mediálnej spoločnosti po svojom otcovi, ktorý od roku 1993 pracuje aktívne v politike, patrí medzi najbohatšie ženy Talianska. Je viceprezidentkou firmy s ročným ziskom 4,1 mld eur.
BRITÁNIA: Úspech Mináčovho dokumentu o Wintonovi
Mimoriadny úspech získala životopisná snímka Mateja Mináča Sila ľudskosti na prehliadke filmov krajín kandidujúcich na vstup do Európskej únie v Londýne. Festival pripravilo od 19. do 26. septembra v londýnskom kultúrnom centre Barbican britské ministerstvo zahraničných vecí. Dojímavý dokument o Britovi Nicolasovi G. Wintonovi, ktorý v čase druhej svetovej vojny zachránil pred nacistami 669 prevažne českých židovských detí premietli vo Veľkej Británii po prvýkrát. Na projekcii sa osobne zúčastnil aj dnes už 93- ročný N. G. Winton. Briti tak objavili jeho veľké skutky najmä prostredníctvom slovenského filmu.
EÚ: Slovensko sa priblížilo k uzavretiu kapitoly Hospodárska súťaž
Slovensko na ministerskom kole rokovaní v utorok v Bruseli neuzavrelo nijakú novú kapitolu, ale využilo ho na diskusiu o rozpočtových podmienkach a poľnohospodárstve. Kapitolu Hospodárska súťaž nedostalo Slovensko zo stola kvôli tomu, že pätnástka zatiaľ z časových dôvodov neodsúhlasila návrh vypracovaný Európskou komisiou (EK). "Apeloval som preto na členské krajiny, aby sa s návrhom komisie oboznámili a Slovensko mohlo kapitolu uzavrieť," povedal minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan, podľa ktorého si Slovensko v tejto kapitole vynegociovalo lepšie podmienky ako ČR alebo Maďarsko. Podľa európskych partnerov by Slovensko mohlo Hospodársku súťaž uzavrieť ešte pred bruselským summitom EÚ. Hospodársku súťaž neuzavreli v utorok ani ČR, Maďarsko a Poľsko.
MALTA: V kapitole Životné prostredie dostala výnimku na lov vtáctva
Malta v utorok privítala uzavretie prístupových rokovaní v kapitole Životné prostredie, v ktorej dosiahla ústupok zo strany Európskej únie (EÚ) týkajúci sa pravidiel lovu vtákov a časový priestor na zdokonalenie systému spracovania odpadu. Stredomorský ostrov s 380 tisíc obyvateľmi patrí k desiatim krajinám, ktoré by do európskeho bloku mali vstúpiť v roku 2004. Ako informoval minister zahraničných vecí Malty Joe Borg, predstavitelia EÚ súhlasili s tým, že poľovníci na Malte môžu loviť prepelice a hrdličky na jar v období medzi marcom a májom. To je podľa ministra v EÚ ojedinelé. "Sme veľmi spokojní s dosiahnutým opatrením, ktoré berie do úvahy naše špecifické pomery," uviedol. Na druhej strane poľovnícka lobby, ktorá je v krajine veľmi vplyvnou skupinou, ani maltskí environmentalisti nie sú s výsledkami rokovaní spokojní.
EÚ: Kukan je proti umelému zvyšovaniu platieb budúcim členom
Slovensko je proti umelému zvyšovaniu platieb budúcim novým členom Európskej únie (EÚ), pretože takýto prístup nezodpovedá realite. Uviedol v utorok v Bruseli minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan komentujúc snahy dánskeho predsedníctva zvýšiť platby, ktoré by na štrukturálne akcie mali budúci noví členovia dostať v prvých rokoch po rozšírení. "Som proti umelému zvyšovaniu čísiel a treba vychádzať z reality," povedal Kukan.
Podľa jeho slov prvoradým záujmom Slovenska je, aby sa ihneď po vstupe nestalo z akýchkoľvek príčin čistým prispievateľom do rozpočtu EÚ a aby bolo v lepšej finančnej situácii ako rok pred vstupom, kedy ešte nemusí platiť paušálne príspevky do európskej pokladnice. Znamená to, že Slovensko by pred umelo zvýšenými platbami, ktoré by aj tak v prvom roku dostať nemuselo, uprednostnilo vyplácanie kompenzácií. Na tie by však podľa doterajšieho prístupu mali nárok iba krajiny, ktoré by sa po vstupe ocitli v horšej finančnej situácii.
OZNAM: Kadlečíková otvorí konferenciu Rovnosť príležitostí - SR a EÚ
Podpredsedníčka vlády SR pre európsku integráciu Mária Kadlečíková vo štvrtok 3. októbra 2002 otvorí konferenciu Rovnosť príležitostí - Slovensko a EÚ. Organizátormi podujatia, ktoré sa uskutoční v konferenčnej sále Diamant bratislavského hotela Danube, sú Úrad vlády SR - kancelária podpredsedníčky vlády pre európsku integráciu a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR). Tlačová konferencia je naplánovaná na 11.00 hod. v salóniku Rubis. Na konferencii sa zúčastní aj belgická senátorka a predsedníčka Národnej asociácie frankofónnych žien v Belgicku Anne-Marie Lizinová, poslankyňa Európskeho parlamentu Emilia Franziska Mullerová, generálny riaditeľ sekcie rodinnej politiky MPSVaR, ako aj ďalší hostia.
SVOBODA: ČR chce usporiadať referendum o vstupe po Slovensku
Minister zahraničných vecí ČR Cyril Svoboda v utorok v Bruseli uviedol, že jeho krajina by rada usporiadala referendum o vstupe až po Slovenskej republike "keďže na Slovensku má vstup do EÚ veľkú podporu a Česi by si povedali, že keď Slováci hovoria únii áno, urobia to aj oni". Séria referend sa začne vo februári na Malte, nasledovať bude Maďarsko, potom asi Slovensko a hneď za ním Česká republika. Estónsko a Lotyšsko plánujú referendum až na koniec leta alebo na jeseň. O tom, ako jednotlivé kandidátske krajiny usporiadajú referendá o vstupe, diskutovali ministri zahraničných vecí EÚ a kandidátskych krajín na spoločnom obede v prestávke prístupových rokovaní. Svoboda na rokovaniach o vstupe ČR do EÚ potvrdil pripravenosť a žiadosť svojej krajiny, aby rokovania skončili do konca roka. Podobne ako jeho slovenský kolega Eduard Kukan sa Svoboda postavil proti zvyšovaniu zálohových platieb pre štrukturálne akcie v prvých rokoch po vstupe.
AGRO: Slovensko bude organizovať trh pri viacerých komoditách
Slovensko od budúceho roku v rámci aproximácie práva s legislatívou Európskej únie rozšíri množstvo poľnohospodárskych výrobkov, pri ktorých môžu byť v prípade potreby použité nástroje na úpravu organizácie trhu. Poľnohospodárska politika únie, ktorou sa bude musieť Slovensko po vstupe riadiť, totiž uplatňuje zásady organizácie a podpory poľnohospodárskeho trhu pri oveľa väčšom počte tovarov, ako je to doposiaľ v podmienkach SR. Nový zoznam tovarov, ktorý bude ešte prerokovávať slovenský vládny kabinet, počíta v budúcom roku v prípade potreby s úpravami organizácie trhu pri hovädzom dobytku a mäse, ošípaných a bravčovom mäse, ovciach, ovčom mäse a ovčej vlne, hydine a vajciach, mlieku a mliečnych výrobkoch, zemiakoch, obilninách, cukrovej repe a cukre a pri zelenine a ovocí. Organizovaná by mala byť aj propagácia spotreby a odbytu vybraných druhov výrobkov.
VERHEUGEN: Sme spokojní s reakciami kandidátov
Európska komisia (EK) a dánske predsedníctvo Európskej únie (EÚ) môžu byť spokojní s reakciami kandidátskych krajín na návrhy ohľadom rozpočtových ustanovení, pretože všetci podporujú názor, že noví členovia sa po vstupe do únie nemôžu stať čistými platcami. Uviedol to v utorok v Bruseli po skončení ministerského kola rokovaní o vstupe do EÚ komisár pre rozšírenie Günter Verheugen. Slovensko a ČR však deklarovali, že sú proti zvyšovaniu zálohových platieb pre projekty zo štrukturálnych fondov v prvých rokoch po vstupe, keďže takýto postup by ich pripravil o finančné kompenzácie. Zvyšovať platby pre nových členov nie je podľa nich realistický prístup.
EÚ: Aj Maďarsko a Poľsko chcú byť na tom po vstupe lepšie
Maďarsko nechce byť po vstupe do Európskej únie (EÚ) iba čistým príjemcom, ale chce sa tiež ocitnúť v lepšej finančnej situácii ako v poslednom roku pred vstupom. Vyhlásil to v utorok po rokovaniach s európskymi partnermi v Bruseli maďarský minister zahraničných László Kovács. V kapitole Poľnohospodárstvo trvá Maďarsko na tom, aby sa prechodné obdobie na priame platby skončilo v roku 2006 a netrvalo desať rokov ako to navrhuje Európska komisia (EK). Maďarská vláda chce podľa Kovácsa pre svojich poľnohospodárov rovnaké podmienky konkurencie ako majú ich kolegovia z terajších členských štátov. "Chceme iba férové zaobchádzanie," povedal.
EÚ: Francúzsko dostalo v roku 2000 až štvrtinu priamych platieb
Farmári vo Francúzsku dostali v roku 2000 prinajmenšom o 2 miliardy eur priamych platieb viac, ako ktorákoľvek iná členská krajina, čím absorbovali približne štvrtinu celkových ročných poľnohospodárskych platieb. Vyplynulo to z údajov Európskej komisie (EK) zverejnených v utorok. Francúzsko, zarytý obranca Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP), dostalo 5,82 miliardy eur, zatiaľ čo Nemecko sa zaradilo až na druhé miesto s 3,62 miliardy pred tretie Španielsko, ktoré inkasovalo 3,45 miliardy eur. Na štvrtom mieste v objeme pridelených poľnohospodárskych dotácií skončila Veľká Británia, ktorá dostala 3,21 miliardy eur. Viac ako polovica poľnohospodárskeho rozpočtu únie bola použitá výlučne na príspevky spojené s poľnohospodárskou produkciou - celkovo 22,37 miliardy eur.
EP: Bulharsko hľadá podporu europoslancov pre svoje reaktory
Bulharský prezident vyzval v utorok poslancov Európskeho parlamentu (EP), aby podporili plán jeho krajiny ponechať v prevádzke dva jadrové reaktory dlhšie, ako žiada Európska únia (EÚ). Bulharsko je jednou z bývalých komunistických krajín, ktorá vedie s európskou pätnástkou rokovania o vstupe, a súčasťou negociácií je aj budúcnosť starých atómových elektrární sovietskeho typu. Bulharsko minulý mesiac prisľúbilo, že do roku 2006 odstaví dva najstaršie reaktory v atómovej elektrárni Kozloduj, ale zároveň požiadalo, aby dva ďalšie mohli zostať v prevádzke aj po rokoch 2008 a 2010, kedy sa plánovalo ich odstavenie, nakoľko ich považuje za bezpečné a tvoria dôležitý zdroj energie. Pre dva ďalšie, modernejšie reaktory, zatiaľ termín definitívnej odstávky nebol stanovený.

ph

SME

EUROSERVIS: Súhrn správ z 1. októbra

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EUROSERVIS: Súhrn správ z 1. októbra

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?