„Zo začiatku som rodičom tvrdila, že chodím na aerobik, ale keď sa začali zápasy, už to nešlo,“ hovorí prvá slovenská boxerka Martina Cíchová (19), majsterka Slovenska. Boxuje už päť rokov. A môže za to aj mužská príťažlivosť. „Na tréning som prišla prvýkrát s kamarátkou, chcela sa pozerať na jedného chlapca,“ hovorí Martina. Kamarátka odišla, Martina zostala.

Je jednou z deviatich boxeriek na Slovensku, v Bratislave jedinou. Trénuje s mužmi.

„Po zásahu som sa súperovi spočiatku ospravedlňovala,“ hovorí. Aj súperi sa občas ospravedlňujú jej. Princíp tohto športu je však iný. Tréneri „prepáč“ nepočujú radi. Keď sa spýtate, ako im padne, keď súperi mlátia ich zverenkyňu, bez zľutovania odpovedia: „Keď vidím Martinu na zemi, pozriem sa na ňu a ona vyskočí ako srnka, aj keby nemohla,“ hovorí bývalý tréner Michal Suchánek. Terajší tréner Anton Zednár sa pridáva: „Neľutujem ju. Keď leží na zemi, robí hanbu mne.“ Nuž, keď rovnoprávnosť, tak so všetkým, čo k tomu patrí.

Podľa trénerov sú ženy v boxe tvrdšie, „nepoznajú zmilovanie so súperkou“, hovorí Suchánek. Ale zároveň sú tvrdohlavejšie - keď sa im nechce, tréner sa môže aj roztrhnúť.

Na najhorší úder, ktorý Martina dostala, si nespomína: „Možno jeden tvrdý do brady.“ Na najlepší úder, ktorý uštedrila, si však dobre pamätá: „Bol tu raz taký frajer. Vtedy sa mi podaril úder, že po ňom preletel cez lavičku. Povedala som si, aj na takého mám. Predo mnou to bral športovo,“ hovorí. Martina by sa boxu chcela venovať do tridsiatky. „Potom plánujem normálnu rodinu a deti.“

V japonskom štýle

Na Slovensku máme, prekvapujúco, aj zápasníčky sumo. Nie sú to žiadne stokilové hory mäsa, ale sympatické a vtipné mladé dámy. Veronika Klúčiková (18) a Broňa Švrčková (23). Veronika je majsterkou Slovenska v pretláčaní rukou. To sa jej však zdalo málo namáhavé. Tak pridala sumo.

Trénuje s Broňou. Tú do „mawashi“, tri kilogramy vážiaceho pásu, v ktorom sa zápasí, obliekali takmer nasilu. Prišla sa na tréning len pozrieť. Predtým robila džudo. „Už to spôsobilo doma katastrofu. Je to surové, reagovala mama,“ hovorí Broňa. „Chalani sa na ženský šport radi pozrú, ale mať priateľku, ktorá zápasí, sa im nepáči. Sú naučení na plné telocvične báb skackajúcich na aerobiku, nás podpichujú – pozor na ne. Pritom je to normálne – niekto je geneticky na silové športy, niekto vyšíva!“

Napriek tomu obe veria, že sa raz nájde nebojácny muž. „Láska nepozná prekážky, ak ma bude mať rád, prežije, keď si pôjdem raz do týždňa dať do tela,“ hovorí Broňa. Sumo robí na Slovensku len asi 15 žien. „Povedzte im, nech prídu,“ odkazuje Broňa.

Autor: haj