Velika Kaduša 6. októbra (TASR) - Bývalý vojnový lord Fikret Abdič je v chorvátskom väzení za zločiny spáchané počas bosnianskej vojny na svojich moslimských súkmeňovcoch, ani to mu však nezabránilo v tom, aby sa v sobotňajších voľbách uchádzal o moslimské kreslo v trojčlennom prezídiu Bosny a Hercegoviny.
Väčšina bosnianskych Moslimov považuje Abdiča (63) za zradcu, ktorý sa počas vojny z rokov 1992-95 spojil so Srbmi. Obyvatelia enklávy okolo mestečka Velika Kaduša na západných hraniciach Bosny však na svojho hrdinu nedajú dopustiť.
Abdič, zvaný láskyplne Babo (Tatko), si popularitu zaistil prosperitou, ktorú pred vojnou do prevažne moslimského regiónu priniesol vybudovaním obrovskej potravinárskej firmy. Na jeho postavení nemení nič ani skutočnosť, že spoločnosť Agrokomerc je už len tieňom toho, čo bývala.
"Ľudia by zaňho dali ruku do ohňa. Nikdy nezabudnú na to, čo pre nich urobil," tvrdí miestny novinár Esad Šabanagič.
Abdičovu kandidatúru umožnili Západom stanovené pravidlá volieb - podľa nich môžu oficiálny post získať aj osoby podozrivé z vojnových zločinov, ktoré sa dobrovoľne vydajú spravodlivosti, čo Abdič urobil minulý rok.
Súd v Chorvátsku, kam po vojne utiekol a začal podnikať, ho v júli tohto roku odsúdil na 20 rokov väzenia za zločiny spáchané v rokoch 1993-95, keď sa postavil proti centrálnej vláde v Sarajeve a v okolí Velikej Kaduše vyhlásil autonómnu oblasť Západná Bosna. Haagsky tribunál OSN Abdiča nezažaloval, chorvátsky proces však podporil.
Podľa chorvátskeho súdu je Abdič zodpovedný za smrť 121 civilistov a troch vojnových zajatcov, ako aj zranenie minimálne 400 ďalších osôb. Verdikt musí ešte potvrdiť vyšší súd, takže Abdičova kandidatúra bola možná.
Abdičovi miestni stúpenci považujú rozsudok za politicky motivovaný. "Sme s ním v neustálom kontakte a vieme, ako veľa myslí na to, ako tomuto regiónu pomôcť a urobiť z neho, čo býval," povedal Rifet Dolič, podpredseda Abdičovho Demokratického národného spoločenstva (DNZ), ktorý v súčasnom bosnianskom parlamente obsadil jedno kreslo.
Abdič z potravinárskej spoločnosti Agrokomerc urobil jednu z najväčších a najúspešnejších firiem bývalej Juhoslávie, ktorá v čase svojho vrcholu v 70. a 80. rokoch zamestnávala 13.000 ľudí. Komunistické úrady svojského biznismena v roku 1986 poslali na dva roky do väzenia za vydávanie falošných zmeniek.
"Vždy bol tŕňom v oku iných politikov, pretože je na strane obyčajných ľudí a robil pre nich všetko," dodal na Abdičovu adresu novinár Šabanagič.
V prvých postkomunistických bosnianskych voľbách v roku 1990 získal Abdič najviac hlasov spomedzi všetkých kandidátov na post v kolektívnom prezídiu. V tohtoročných voľbách sa mu nedávajú prakticky žiadne šance, volebná účasť v oblasti Velikej Kaduše však bola oveľa vyššia ako v celoštátnom priemere.
Po prepuknutí vojny sa Abdič rozišiel s lídrom bosnianskych Moslimov Alijom Izetbegovičom, vrátil sa do Velikej Kaduše a uzavrel separátny mier so srbskými jednotkami, ktoré obkľúčili prevažne moslimskú oblasť okolo neďalekého mesta Bihač. "Sarajevská vláda chcela vymeniť náš región za územie držané Srbmi. To je dôvod, pre ktorý sme vyhlásili autonómiu," komentoval vojnové udalosti Šabanagič.
Počas konfliktu medzi súperiacimi moslimskými jednotkami zahynulo asi 4000 ľudí. Boje sa skončili po tom, čo vládne sily v roku 1995 rozdrvili Abdičovo hnutie, načo asi 40.000 jeho stúpencov utieklo do susedného Chorvátska. Časť utečencov v Chorvátsku stále žije v provizórnych táboroch. Väčšina z nich sa však vrátila do domovského mesta a v roku 2000 pomohla Abdičovej strane k víťazstvu v komunálnych voľbách. "Je jediný, komu môžeme veriť," vyhlási Avdo Abdič, vzdialený príbuzný.
