Rodičia a učitelia stále nie sú takými partnermi, akými by mali byť. Autoritou v škole je učiteľ, čo dokazuje aj táto fotografia z otvorenia školského roka.
FOTO SME – PAVOL MAJER
a na spracovaní myšlienky sa podľa projektu Európskej asociácie rodičov podieľali Slovenská rada rodičovských združení, ministerstvo školstva, Štátny pedagogický ústav, Štátna školská inšpekcia a Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. Podľa organizátorov tento deň možno chápať aj „ako začiatok či pokračovanie kvalitnej dlhodobej spolupráce rodiny a školy“. Akcia je dobrovoľná, školy a rodičovské združenia sa do nej môžu, ale nemusia zapojiť. Tento deň môže mať v rozličných školách rôzne podoby: od spoločného obeda v školskej jedálni, až po diskusiu na tému sexuálna výchova v škole.
Nové dni otvorených dverí?
Nedá sa povedať, že by „dni otvorených dverí“ boli pre slovenské školy úplne novou skúsenosťou, mnohé školy sa prostredníctvom takýchto programov najmä v poslednom čase snažia pritiahnuť rodičov aj deti. Prečo teda toľko rozruchu?
V pozadí celého projektu je totiž myšlienka, ktorá sa u nás zatiaľ veľmi nenosí: rodičia majú právo hovoriť do úrovne výchovy a vzdelávania svojich detí. „Rodič je predsa za svoje deti zodpovedný,“ hovorí zástupkyňa školského inšpektora Mária Uhereková. „Považujeme za veľmi významný fakt, že škola sa otvára a ten trend by mal rozhodne pokračovať, pretože rodičia sú dôležitou zložkou v škole a doteraz z nej boli vlastne do určitej miery vytesnení.“
Podľa Márie Uherekovej by sa mali rodičia stať iniciatívnejšími: „Mali by sa zaujímať o výsledky výchovy a vzdelávania v škole. Nemali by byť iba pasívnymi odberateľmi.“
Na deň dovolenky
Rodičia by mali v spolupráci so školami tento deň aj pripraviť. Podľa správ z jednotlivých krajov to zatiaľ vyzerá tak, že záujem na ich strane je, chystajú sa najmä koncerty a výstavy detských prác, športové súťaže rodičov s deťmi, spoločné obedy, na niektorých školách sa budú môcť rodičia prísť pozrieť aj priamo na vyučovanie. Najaktívnejší sú rodičia detí zo základných škôl, najapatickejší na učňovských školách.
Európskemu dňu rodičov a škôl snáď možno vyčítať jednu malú drobnosť: mnoho akcií sa koná predpoludním alebo v čase obeda. Rodičia, ktorí sa na nich chcú zúčastniť, si preto musia zobrať v práci voľno – a to nie každý môže.
Amatéri kontra profesionáli
Určité signály hovoria, že nie všetky školy budú nadšené, keď rodičia vstúpia na ich výsadnú pôdu. Mnohí pedagógovia ich totiž považujú skôr za „amatérov“ ako za partnerov a privítali by z ich strany viac materiálnu pomoc ako návrhy týkajúce sa vzdelávania a výchovy.
„Ja nemám dobrú skúsenosť,“ hovorí rodič, ktorý si neželal byť menovaný. „Učitelia, s ktorými som sa dosiaľ stretol, boli veľmi konzervatívni. Každý návrh hneď vnímali ako kritiku, okamžite sa začali brániť predpismi a príkazmi zhora.“
Preto sa rodičia v škole často boja otvorene povedať svoj názor. „Keď sa na rodičovskom združení ozvem, vždy si to nejako odnesie moje dieťa,“ hovorí ďalšia anonymná mamička. „Je úplne jedno, či protestujem proti preradeniu učiteľa, ktorý dokázal deti pre školu nadchnúť, alebo proti padajúcej omietke. Hovoria: my sme profesionáli, vychovali sme už stovky detí. Vy sa postarajte, aby sa dieťa doma učilo a my sa postaráme o ostatné.“
Práva a povinnosti rodičov
Medzi rodičmi sa nájdu aj takí, čo sa zatiaľ k školským problémom príliš nevyjadrujú, ale snažia sa aj prostredníctvom tejto akcie prispieť k uvoľneniu atmosféry v školách, k nadviazaniu ľudskejších vzťahov v trojuholníku rodič-dieťa-učiteľ.
„Nič nejde zo dňa na deň,“ myslí si Mariana Oršuliaková z Tvrdošína. „Partnerský vzťah rodičov a školy treba u nás vybudovať a rozvíjať. My, rodičia, ešte stále nepoznáme svoje práva a pred povinnosťami niekedy trošku zatvárame oči. Počas komunizmu bolo všetko dané zhora a rodičia ani učitelia nemohli príliš zasahovať do rozvoja škôl. Ale my môžeme byť silou, ktorá škole pomôže. Keď má škola dnes schopnú radu rodičov, výsledky hneď vidno.“
MONA GÁLIKOVÁ
