Zuzana Mistríková
dcéra herca Jána Mistríka

Kedy ste sa naposledy stretli a porozprávali?
Celá rodina sme spolu strávili dvojtýždňovú dovolenku. Asi sme sa koncentrovane nerozprávali na nejakú konkrétnu tému, skôr sme si užívali vzájomnú prítomnosť. Mám paradoxne pocit, že nás naposledy prinútila zhovárať sa spolu novinárka v rozhlase. Dve hodiny zavretí v štúdiu sme mali možnosť ohovárať ostatných príslušníkov našej rodiny.
Aký ste mali vzťah k otcovi, keď ste boli malá?
Myslím si, že mal správnu mieru rodičovskej autority. Mama na nás síce občas kričala, ale keď zvýšil hlas otec, to už bolo vážne. Znamenal vďaka svojmu povolaniu i prístup k nezvyčajným veciam. Vidieť ako sa robí divadlo, či ako sa dabujú kreslené rozprávky, bolo v tom čase veľkým zážitokom. Bol však normálnym otcom, s ktorým sme na dovolenkách plávali a chodili na huby. Všetko to bolo asi také, ako má byť.
Rozprával vám rozprávky?
Nespomínam si, či sme ho náhodou nepočúvali iba z platní. Asi rozprával. Ak bola niektorá z nás chorá a on nemal v tom čase predstavenie. Na rozdiel od mnohých iných detí sme si však my tri kedykoľvek mohli vybrať rozprávkovú platňu a nechať si rozprávku od otca porozprávať.
Kedy najviac uplatňoval rodičovskú autoritu?
Príkladov by bolo, neviem, či sú zverejniteľné.(Smiech.) Asi vtedy, keď sme porušili pravidlá hry. Niežeby sme mali doma na stene zavesenú  Hlavu XXII, ale rodičia sa snažili - a myslím, že dosť úspešne - vštepiť nám, čo je správne a čo nie. Urobiť nejakú chybu nebolo nikdy také vážne ako zneužiť dôveru. Aj mne trvalo, kým som si uvedomila, že to je asi najvážnejšie a často nezvratné.
Stará sa vám niekedy do súkromia?
Nie. Každá z nás má svoj život, ktorý sa snaží zvládať na "vlastnú päsť". Všetci rodičia by asi radi pomáhali a deti ostanú pre nich deťmi aj v dospelosti. Lenže aj popáliť sa po prvýkrát musí každý sám. Vieme však, že ak sa stane niečo naozaj vážne, je u nich miesto, kam sa dá kedykoľvek prísť. Verím, že i oni cítia, že to vieme.
Žiarlili ste niekedy na otca?
Ako na "slávneho"? U nás sa vždy všetko bralo tak normálne, bola to súčasť otcovho povolania. Neboli sme vydesené, keď sa za ním niekto na ulici obrátil alebo ho oslovil. Aj keď nepopieram - robilo nám to niekedy dobre... On s tým nikdy nemal problém, nesprával sa inak doma a inak na verejnosti. Určite mi to pomohlo, keď som sa zhodou okolností ocitla na očiach verejnosti aj ja. Vedela som, že záujem ľudí nemusí byť trvalý, ani spôsobený ich skutočným záujmom o to, čo si myslím a aká som.
Ak má nejaký problém otec, porozpráva sa s vami?
U nás doma nikdy nevládol systém "fúkania rán". Ak sa niekto ocitol v skutočnom probléme, postoj ostatných bol okamžite  jasný a nebolo treba o tom hovoriť. Takže asi nie sme zvyknutí na vzájomné "vyrozprávanie sa". Neviem, možno je to škoda, na druhej strane som presvedčená, že pocit vzájomnej opory je veľmi silný.
Na čom sa viete pohádať?
Nehádame sa. Najprv bol "veľkým otcom" a teraz nie je prečo. Pnutia máme skôr my ženské, keďže sme štyri. Ale nepamätám si, že by niektoré dosiahlo rozmer trieskania dvermi, alebo nedvíhania telefónov. Ak sa zrodí, tak len z nepochopenia, či z nesprávnej intonácie.
Ako by ste otca charakterizovali?
Malý, tučný, kučeravý blondiak. (Smiech.) Pre mňa je v pozitívnom zmysle slova autorita. Ja som študovala divadelnú dramaturgiu, moje sestry skončili jedna prekladateľstvo, druhá estetiku so slovenčinou a divadelnú vedu s filmovou. Všetky tri by sme mali byť podkuté v slovenčine, ale čo sa týka jazykových vecí, otec je pre nás vždy najvyššou autoritou. Jeho prácu som vždy obdivovala a teším sa, keď sa mu darí. A hoci jeho povolanie akosi vnucuje pocit výnimočnosti, myslím, že on ho nepovažuje za najdôležitejšie. Vážim si, že vie, kto je, kam patrí a čo by malo byť v živote prioritou.
Čo ste sa dozvedeli o otcovi z "overených zdrojov"?
Niekoľkokrát sa šírili klebety o tom, že má frajerku. Vždy sa z toho vykľula niektorá z dcér.

Zuzana Mistríková (35) je stredná dcéra herca Jána Mistríka medzi sestrami Janou a Ľubou. Z vrcholovej politiky odišla v júni 1992. Od decembra 1992 pracuje pre Asociáciu nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska, kde funguje dodnes. Okrem toho sa angažuje aj v Mediálnom inštitúte, ktorý sa snaží o vedeckú reflexiu vývoja médií na Slovensku a vzdelávanie ľudí v tejto oblasti. Patrí k spoločníkom firmy Radionet, ktorá prevádzkuje komerčnú sieť regionálnych rádií. Spolupracuje na divadelných predstaveniach režiséra a choreografa O. Šotha.

Ján Mistrík
herec,
otec Zuzany Mistríkovej

Kedy ste sa naposledy stretli a pozhovárali?
Naposledy sme si telefonicky dohovárali stretnutie s vami a predtým sme spolu dosť dlho neboli. Strávili sme spoločnú dovolenku v Dubrovníku, ale neviem, či sme sa rozprávali, pretože nás tam bolo ako hadov. Mleli všetci a nikto veľmi nepočúval.
Aký ste mali vzťah k dcére, keď bola malá?
Mám ako správny kráľ tri dcéry. Keď boli deti malé, nemal som na ne veľa času. S dvoma prvými - Jankou a Zuzkou sme boli v Martine. Neskôr v Bratislave bolo tiež veľa povinností. Vedenie výchovy mala na starosti moja žena. Napriek všetkému sme si vypestovali dobrý vzťah, pretože od Zuzany aj od jej sestier som sa dozvedel najmä cez víkendy všetko to, čo sa udialo počas týždňa. Zuzana bola špecifická tým, že sa ju ťažko dalo niečo naučiť - napríklad lyžovať - pretože sa v jednom kuse smiala. Dve hodiny ležala v snehu a rehlila sa do úmoru.
Rozprávali ste jej rozprávky?
Sem-tam. Väčšinou som ich však čítal. Keď už všetko vedeli naspamäť, vymýšľal som si. Obyčajne však chceli vždy tú istú.
Kedy ste najčastejšie používali rodičovskú autoritu?
Ako priamu reakciu. Žiadne vyhrážanie, odkladanie a podobne. V tomto smere sme, chválobohu, nemali  s manželkou rozpory. Jednoznačne sme určili mantinely a zakročili sme zvyčajne vtedy, keď sme sa o ich prekročení dozvedeli od niekoho iného a nie od vlastného dieťaťa.
A teraz? Hovoríte dcére občas do súkromia?
Nie, nemám dôvod. Od chvíle, keď sa Zuzka a jej sestry postavili na vlastné nohy, vedú svoj život, sú zodpovedné samy za seba. Čo si Zuzana vybrala, v tom ju podporujeme.
Zdôveruje sa vám?
Už ani nie, pretože v tej sfére, kde pracuje, dospela do takých dimenzíí, ktorým veľmi nerozumiem. Môžem jej poradiť akurát niečo o etike a prípadne o kvalite slovenského jazyka. Tým otravujem všetky tri dcéry.
Na čom sa viete pohádať?
Nepamätám sa, že by sme sa pohádali. Ani v čase jej detstva. Vzájomne sa rešpektujeme, vážime si názory toho druhého.
Ako by ste dcéru charakterizovali?
Je to veľmi zložité a pritom jednoduché. Zuzka je už od pubertálnych čias veľmi schopný tvor. Neviem, či nejde o nejaký vyšší druh počítačovej inteligencie... (Smiech.)  Je schopná nabrať do seba množstvo informácií na prvý raz. Naskladá v sebe encyklopedické vedomosti a intuitívne ich vylučuje a triedi. Dokáže si dať v hlave všetko rýchlo do poriadku a okamžite sformuluje na každú vec presný názor. Okrem toho je to dobrosrdečná duša, ktorá by sa rozdala. Moje druhé dve dcéry, keď ju vidia rozprávať v televízii, smejú sa - Ocino, videl si Zuzanu? Zasa bola múdra ako kabela.
Čo ste sa dozvedeli o dcére z "overených zdrojov"?
O Zuzane sa dozvedám iba z oficiálnych zdrojov, z médií. Potom sa raz za tri týždne stretneme a ona mi zopakuje, čo sa dozvedela o sebe tiež z "overených zdrojov".
 
Herec Ján Mistrík (60) je členom Divadla Nová scéna, ktoré má v repertoári muzikále napriek tomu, že tvrdí, že spieva iba v sebaobrane. V týchto dňoch skúša anglickú komédiu s názvom Všetko sa posralo. Na doskách, ktoré znamenajú svet stojí už 54 rokov, pretože v SND začínal ako šesťročný v Roku na dedine, kde jeho zosnulý brat Ivan hral ako šestnásťročný. Mistríkov hlas počuť v rozhlasových reláciách a hrách, priebežne pracuje v dabingu, kde je jeho najobľúbenejší seriál Generálna prokuratúra JAG.

Autor: Barbora Laucká / Foto: Peter Leginský