EUROSERVIS: Súhrn správ z 8. októbra

BRATISLAVA 8. októbra (SITA) - EK: Zmluva o vstupe by mala obsahovať aj dátum vstupuEurópska komisia (EK) očakáva, že k podpísaniu Zmluvy o vstupe do Európskej únie by mohlo dôjsť na jar 2003, pričom jej text by mal byť hotový už šesť týždňov

po ukončení vstupných rokovaní. Tie by sa s desiatimi kandidátskymi krajinami, vrátane Slovenska, mali ukončiť do konca tohto roka. Vyplýva to z textu takzvaného strategického dokumentu o rozšírení, ktorý by bez väčších zmien mala v stredu schváliť EK. Z textu vyplýva, že výsledok rokovaní o vstupe bude zahrnutý v jednom právnom nástroji, ktorým bude Zmluva o vstupe do EÚ. V súčasnosti bola už podľa EK návrh textu zmluvy obsahuje väčšinu vyjednaných opatrení a nevyhnutných zmien. Zmluva je písaná na základe predpokladu prijatia desiatich krajín a jej štruktúra sa veľmi podobá zmluve o vstupe podpísanej pri rozšírení EÚ o Rakúsko, Švédsko a Fínsko. Po schválení textu zmluvy všetkými rokujúcimi strany by mala EK prijať Stanovisko k žiadostiam o členstvo, predložených kandidátskymi krajinami ešte pred začatím rokovaní. Potom by mal dať svoje stanovisko Európsky parlament a nakoniec by mala o prijatí nových členov rozhodnúť Rada.
EÚ: Sociálni ministri aj o zamestnaneckej stratégii
Ministri sociálnych vecí Európskej únie rokujú v utorok o európskej zamestnaneckej stratégii. Podľa údajov dánskeho predsedníctva sa sústredia najmä na zhodnotenie doterajších výsledkov. Na mimoriadnom summite v novembri 1997 sa EÚ dohodla na zamestnaneckej stratégii, ktorú tohto roku podrobila Európska komisia kritike. Podľa názoru bruselských úradov mala stratégia posilniť snahy členských krajín znížiť nezamestnanosť a zabezpečiť nárast zamestnanosti. Komisia žiada vlády jasnejšie definovať ciele zamestnaneckej stratégie, zjednodušiť politické smernice a vylepšiť komunikáciu s inými oblasťami v rámci EÚ. Tomu má slúžiť aj vytvorenie spoločných hospodárskych a zamestnaneckopolitických smerníc EÚ. Obe stratégie sa majú po prvýkrát objaviť naraz na jar 2003.
EURO: V Rakúsku 2001 falošných bankoviek
Rakúska národná banka (OeNB) stiahla za trištvrte roka 2002 z obehu 2001 kusov falošných eurobankoviek. V porovnaní s minulým rokom je to o 33 kusov menej (šilingov a inej európskej meny). Počet falošných bankoviek na trhu sa zvýšil najmä v letných mesiacoch. Podľa vyjadrenia národnej banky teda nedošlo po zavedení eura k veľkému nárastu falošných peňazí. Euro ako falošná mena je pre falšovateľov atraktívne. Najčastejšie sa dostanú do obehu v nákupných centrách v centre Viedne.
FT: Americký tlak na EÚ kvôli Turecku
Európania sa dostávajú pod narastajúci tlak Washingtonu, aby ponúkli Turecku, ktoré je spojencom USA, dátum na začatie rokovaní o vstupe namiesto určovania nových podmienok, alebo bránenia jeho pokroku. Uvádza britský denník Financial Times. Spojené štáty vyvíjajú teraz na EÚ maximálny nátlak kvôli možnosti ich útoku na Irak. Je to čiastočne kvôli strategickej a geografickej dôležitosti Turecka. USA sa tiež obávajú, že keď sa únia v polovici roku 2004 rozšíri z 15 na 25 členov, Brusel bude potom istý čas zdržanlivý pri rozbehnutí ďalšieho rozšírenia. "Európania by mali uznať, že stabilné, prosperujúce a demokratické Turecko zakotvené v EÚ bude prínosom aj pre nich," cituje Financial Times amerického vyslanca na Cypre Toma Westona. Európska komisia však nemá zatiaľ v úmysle ponúknuť Turecku žiadny dátum, pretože je to záležitosťou členských štátov a Turecko ešte musí splniť kodanské kritériá, uzatvára Financial Times.
ČR: Poslanci prerokúvajú zákon o referende o vstupe do EÚ
Česká Poslanecká snemovňa začne v utorok prerokúvať senátny návrh ústavného zákona o referende o vstupe Českej republiky do EÚ a vládny návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu (EP). Ako informuje britská rozhlasová stanica BBC, zákon by mal byť schválený, lebo referendum o vstupe do únie podporujú všetky parlamentné strany bez ohľadu nato, či so vstupom súhlasia, alebo nie. Ak poslanci návrh zákona schvália, mal by prezident republiky vyhlásiť referendum do 30 dní od podpísania zmluvy o pristúpení ČR k EÚ. Občania by v referende odpovedali na otázku: Súhlasíte s tým, aby sa ČR stala podľa Zmluvy o pristúpení k EÚ členským štátom EÚ? Ak väčšina účastníkov referenda vstup do únie odmietne, plesbicit sa môže opakovať až po dvoch rokoch. Skoršie zopakovanie sa môže uskutočniť len vtedy, ak sa zmenia podmienky prístupovej dohody. Referenda sa nemusí zúčastniť nadpolovičná väčšina voličov.
BRUSEL: EK v stredu zverejní Strategický dokument o rozšírení
V strategickom dokumente o rozšírení EÚ, ktorý pravidelne sprevádza hodnotiace správy o všetkých trinástich kandidátskych štátoch, Európska komisia (EK) označí desať kandidátov vrátane Slovenska za pripravených na vstup do únie a členským krajinám odporučí, aby s nimi do konca roka ukončili rokovania o podmienkach pristúpenia. EK zároveň upozorní, že pokrok v príprave na členstvo bude sledovať aj naďalej a navrhne možnosť uvalenia sankcií, ak noví členovia nejakým spôsobom narušia fungovanie jednotného trhu. "Komisia bude pokračovať v monitorovaní aj v období medzi podpísaním zmluvy a vstupom do EÚ," uvádza sa v texte strategického dokumentu o rozšírení, ktorý v stredu schváli EK. Text, v ktorom sa už nijaké vážnejšie zmeny nepredpokladajú, potvrdzuje, že EK bude akékoľvek oneskorenia alebo problémy v plnení záväzkov signalizovať prostredníctvom skorých varovných listov na politickej úrovni.
EÚ: EP a Rada sa nedohodli na termíne zákazu testov na zvieratách
Európsky parlament (EP) a Rada EÚ sa v pondelok nedohodli na konečnom termíne testovania kozmetických výrobkov na zvieratách. EP chce, aby boli tieto testy úplne zakázané o desať rokov, pričom Rada EÚ zastáva miernejšie stanovisko a žiada predĺženie tohto termínu, pokiaľ sa počas desaťročia nenájdu iné alternatívne možnosti testov. Niektoré členské krajiny EÚ, najmä Francúzsko a Británia, sa obávajú, že zákaz testovania na zvieratách negatívne ovplyvní kozmetický priemysel. Ďalšie rokovanie o tejto záležitosti bolo presunuté na 6. november. Rozhodnutie o zákaze testovania na zvieratách sa momentálne nachádza v spolurozhodovacom procese, kde EP a Rada EÚ konajú spoločne. "EP jasne uviedol, že konečný termín bude desať rokov. Bez predĺženia," povedala nemecká socialistická poslankyňa Dagmar Rothová-Behrendtová.
NO: Odporúčaniami sa problémy kandidátov nekončia
Už zajtra zverejní Európska komisia (EK) svoje hodnotenia kandidátskych krajín a v strategickom dokumente odporučí prvých desať, vrátane Slovenska, na uzavretie prístupových rokovaní s Európskou úniou. Ako zhodne uvádzajú predbežné informácie z diplomatických zdrojov, komisia vyhlási, že Slovensko bude pripravené na členstvo ku dňu vstupu v roku 2004. Pochváli ho za pokrok dosiahnutý za posledných päť rokov, bude konštatovať, že spĺňa politické kodanské kritériá z roku 1993 a že má fungujúcu trhovú ekonomiku schopnú čeliť konkurenčným tlakom na vnútornom trhu únie po vstupe. Na rozdiel od predchádzajúcich správ sa táto nesústredí iba na obdobie minulého roku, ale bude brať do úvahy pokrok od roku 1997. Za slabé stránky pripravenosti SR však označí pretrvávajúcu korupciu, súdnictvo a postavenie Rómov, ako aj vysoký deficit bežného účtu a nezamestnanosť oscilujúcu okolo dvadsaťpercentnej hranice.
LE MONDE: Slovensko dohnalo ostatných kandidátov
Slovensko dobehlo zaostávanie za ostatnými kandidátskymi krajinami, zatiaľ čo Česká republika a Maďarsko akoby zo svojho úsilia poľavili. Napísalo to utorkové vydanie francúzskych novín Le Monde v článku venovanom strategickému dokumentu Európskej komisie o rozšírení. Noviny pripomínajú, že ide o chudobné krajiny, ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa nedosahuje ani 40 percent európskeho priemeru. V očakávanom dokumente Európska komisia tvrdí, že niet dôvodov spochybňovať rok 2004 ako termín vstupu desiatich krajín do únie. Zároveň zdôrazňuje, že budúci členovia únie musia vyvinúť ešte veľké úsilie, aby splnili všetky podmienky. Kandidátske krajiny nie sú ešte pripravené na vstup do únie, ale budú v čase vstupu. To je predpoklad, na ktorý stavil komisár pre rozšírenie Günter Verheugen. Zdá sa, že iba prípadné odmietnutie Zmluvy z Nice írskymi voličmi by mohlo tento proces vykoľajiť.
RAKÚSKO: Zahraničné investície na rekordnej úrovni
Rakúske spoločnosti investovali počas prvého polroka tohto roka výrazne viac ako počas rovnakého obdobia minulého roka. Celkové priame investície rakúskych spoločností v zahraničí dosiahli počas sledovaného obdobia 3,17 mld. eur. Informovala o tom rakúska národná banka OeNB. Výraznejšie však poklesli priame zahraničné investície v Rakúsku. Počas prvých šesť mesiacov tohto roka dosiahli 640 mil. eur, čo je podľa OeNB najnižšia hodnota od roku 1995. Až 1,61 mld. eur investovali rakúske spoločnosti v sledovanom období v reformných krajinách strednej a východnej Európy (SVE). Do ČR smerovalo 670 mil. eur, Chorvátska 280 mil. eur, Slovinska 170 mil. eur a Maďarska 170 mil. eur. Najviac investícií mimo krajín SVE smerovalo do Nemecka (220 mil. eur). Okrem toho investovali rakúske spoločnosti až 800 mil. eur do karibských offshore centier. Viac ako polovica týchto investícií však tiež súvisí s aktivitami rakúskych spoločnosti v krajinách SVE.
EÚ: Import Nemecka z Poľska sa od 1997 takmer zdvojnásobil
Podľa informácií nemeckého štatistického úradu Destatis vzrástol import Nemecka z Poľska od roku 1997 zo 7,3 mld. eur na 13,5 mld. eur v roku 2001. Za posledné štyri roky tak import z Poľska vzrástol o 84 %. Export Nemecka do Poľska počas rovnakého obdobia vzrástol o 44 % z 10,6 mld. eur na 15,2 mld. eur. Pozitívne saldo obchodnej bilancie Nemecka s Poľskom od roku 1999 klesá. Kým v roku 1999 to bolo ešte 3,1 mld. eur, v roku 2001 saldo predstavovalo už len 1,7 mld. eur. Od roku 1999 rastie import Nemecka z Poľska rýchlejšie ako export Nemecka do Poľska. Najväčší podiel na celkom importe z Poľska počas prvého polroka tohto roka dosahuje dovoz nákladných automobilov a súčiastok (16,6 %). Dovoz nábytku, klenotov, hudobných nástrojov, športových potrieb, hračiek a ostatných výrobkov dosahuje na celkovom importe 10,9-percentný podiel.
ČR: Nezamestnanosť stagnovala v septembri na 9,4 %
Miera registrovanej nezamestnanosti v ČR stagnovala ku koncu septembra na úrovni 9,4 %. Oznámilo to české Ministerstvo práce a sociálních věcí (MPSV). Analytici oslovení agentúrou Reuters očakávali septembrovú nezamestnanosť rovnako vo výške 9,4 %. Ministerstvo uviedlo, že počas septembra úrady práce zaevidovali 74 634 nových osôb a evidenciu ukončilo 70 040 uchádzačov, z ktorých 47 415 získalo nové zamestnanie. Medziročne sa nezamestnanosť zvýšila o 0,9 percentuálneho bodu. Najvyššia miera nezamestnanosti bola v septembri v okresoch Most (21,7 %) a Karviná (19,3 %), najnižšia v okresoch Praha-západ (2,8 %) a Praha-východ (3,6 %). Na jedno voľné pracovné miesto pripadá najviac uchádzačov v okresoch Karviná a Jeseník, a to viac ako 68, resp. takmer 50 uchádzačov. Úrady práce evidovali na konci septembra 492 903 osôb bez zamestnania. Oproti záveru augusta stúpol počet nezamestnaných o 4 594 ľudí.
ČR: Pre kraje postihnuté záplavami 350 mil. CZK
Česká vláda vyčlenila na pomoc krajom postihnutým povodňami celkovo 350 mil. CZK. Na obnovu Juhočeského kraja určila 120 mil. CZK, Stredočeský kraj dostane 60 mil. CZK, pre Ústecký kraj je určených 59 mil. CZK a Plzenský kraj dostane 31 mil. CZK. Ako rezerva obciam poslúži 50 mil. CZK. Informoval o tom minister pre miestny rozvoj Pavel Němec.Návrh stratégie obnovy krajov, postihnutých povodňami, ktorý Němec už po niekoľkýkrát predložil vláde, má pomôcť zabezpečiť základné fungovanie jednotlivých krajov. Náklady na obnovu územia Juhočeského kraja dosiahnu podľa Němca 15,7 mld. CZK, Plzenský kraj oznámil 3,8 mld. CZK, Stredočeský 14,3 mld. CZK a Ústecký kraj 11,8 mld. CZK.
DUISENBERG: Podľa prezidenta ECB potrebuje Európa reformy
Podľa prezidenta Európskej centrálnej banky (ECB) Wima Duisenberga sú úrokové sadzby na dobrej úrovni a je na vládach, aby dosiahli rýchlejší rast energickým presadzovaním reforiem. "Riziká cenovej stability v strednodobom výhľade sú v súčasnosti vyvážené. Preto považujeme terajšiu úroveň úrokových sadzieb ECB za správnu," uviedol v utorok pred výborom Európskeho parlamentu (EP). Základná úroková sadzba ECB je od posledného novembra na úrovni 3,25 percenta. Rada ECB bude vo štvrtok rokovať o úrokových sadzbách. Napriek slabému rastu a pokračujúcemu zmätku na finančných trhoch Duisenberg uviedol, že celkove sú banky eurozóny na tom dobre. Ako však zdôraznil, reformy na zabezpečenie rastu sú potrebné. Podľa jeho slov zotavenie eurozóny i zo svetového hľadiska pokračuje pomalšie, ako sa očakávalo a tvorcovia menovej politiky sú neistí z dôvodu vysokých cien ropy na medzinárodných trhoch a prudkých poklesov na burzách.
NEMECKO: Honecker prevádzal peniaze do cudziny
Bývalý dlhoročný komunistický šéf zaniknutej Nemeckej demokratickej republiky Erich Honecker a jeho manželka Margot zrejme začiatkom deväťdesiatych rokov previedli nezistené množstvo finančných prostriedkov z Nemecka do Chile, kde niekdajší komunistický vodca v máji 1994 zomrel. Vypovedajú o tom listy, ktoré v roku 1991 písali Honeckerovci z Moskvy príbuzným. Objavili ich v pozostalosti Ericha Honeckera, ktorú získal týždenník Focus. Dva z listov, ktoré poslala Margot Honeckerová bratovi Manfredovi, obsahujú poznatky o tom, že manželia ešte po úteku do Ruska disponovali prostriedkami na nemeckých kontách. Priatelia Honeckerovcov potom tieto peniaze previedli do Chile, kde si za ne nemecký pár kúpil dom v hodnote asi 250 tisíc eur (7,5 milióna Kč). Uviedli Lidové noviny.
EUROSTAT: Muži v celej EÚ sa ženia starší než ženy
Vek, v ktorom muži a ženy vstupujú do prvého manželstva, sa vo všetkých členských štátoch EÚ za posledných dvadsať rokov zvýšil. Najväčší rozdiel, viac než šesť rokov, bol zaznamenaný vo Francúzsku a najmenší, asi dva roky, vo veľkej Británii, Portugalsku a Grécku. Muži sú pri zakladaní prvého manželstva vo všetkých krajinách starší než ženy, pričom priemerný vek u mužov predstavuje 30,3 roka a u žien 28,1 roka. Najvyšší vek pre mužov aj ženy bol zaznamenaný vo Švédsku (muži 32,9 a ženy 30,4) a najnižší v Portugalsku (muži 27,2 a ženy 25,5). Tieto údaje vyplývajú z novej publikácie štatistického úradu EÚ Eurostatu nazvanej Život mužov a žien v Európe, ktorá obsahuje štatistické informácie o rozdieloch a podobnostiach oboch pohlaví v únii. Podľa publikácie napríklad až dvojnásobok mužov oproti ženám zastáva manažérske posty - v priemere 10,1 percenta mužov a 5,7 percenta žien. Najväčšie rozdiely existujú v Taliansku, Dánsku a Fínsku a najmenšie v Španielsku a Írsku.
TURECKO: Kritické k postoju EK "počkaj a uvidíš" voči Ankare
Decembrový summit Európskej únie (EÚ) v Kodani bude dejiskom tvrdých diskusií týkajúcich sa od uzavretia prístupových rokovaní cez cyperskú otázku až po Turecko. Postoj Európskej komisie (EK) "počkaj a uvidíš" voči Turecku, kde budú 3. novembra voľby, je rizikom pre úspešnosť kodanského summitu. Uvádza turecký denník Turkish Daily News, ktorého článok prináša internetová stránka únie, EUobserver.com. EK sa v hodnotiacej správe, ktorá bude zverejnená v stredu, zdrží akýchkoľvek spresnení o tom, kedy sa začnú prístupové rokovania s Tureckom. Hodí tak loptu na stranu najvyšších predstaviteľov členských krajín únie, ktorí sa stretnú v polovici decembra. Znamená to, že Európska rada bude musieť schváliť všetky následky, ktoré vyplynú z neurčenia dátumu vstupných rokovaní Ankare.
WWF: Ochranári kritizujú EÚ za politiku rybolovu v Afrike
Ochrancovia prírody zo Svetového fondu ochrany prírody (World Wildlife Fund - WWF) v utorok kritizovali Európsku úniu (EÚ) za to, že kupuje práva na lov rýb od chudobných afrických krajín, ako je Angola. Podľa WWF je otázka zásob rýb životne dôležitá pre pobrežné spoločenstvá. "Angola hladuje, ale EÚ, aj keď poskytuje potravinovú pomoc, nedávno podpísala dohodu o získavaní rýb z angolských vôd pre zásobovanie európskych trhov," konštatuje WWF. Juhozápadný africký štát trpí v dôsledku desaťročia trvajúcej občianskej vojny a milióny ľudí sú odkázaní na okamžitú potravinovú pomoc, aj keď v krajine sú bohaté ložiská diamantov a ropy. Podľa údajov WWF uzavrela EÚ dohody o rybolove so štrnástimi ďalšími štátmi v Afrike a Indickom oceáne. Problémami vyplývajúcimi z týchto zmlúv sa zaoberá nová štúdia organizácie.
BRITÁNIA: Podpora útoku na Irak klesá
Podpora útoku na Irak medzi obyvateľmi Veľkej Británie klesá. Podľa prieskumu agentúry ICM, ktorý v utorok publikoval britský denník Guardian, podporuje vojenskú akciu proti irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi už len 32 percent britských občanov. Pred týždňom to bolo 33 a pred dvoma týždňami ešte 37 percent Britov.
ÍRSKO: Bývalí i súčasní írski komisári EK lobujú za "áno" v referende
Írski obyvatelia sa dostávajú pod tlak, aby v referende 19. októbra neodmietli Zmluvu z Nice po druhý raz. Súčasní i bývalí írski komisári Európskej komisie (EK) sa v pondelok na írskej pôde stretli, aby upozornili voličov na nebezpečenstvo odmietnutia. Je to po prvý raz, čo si siedmi komisári zvolili takúto platformu na vysvetlenie, prečo je "áno" to najlepšie pre Írsko, píše Irish Independent. Bývalý komisár EK Peter Sutherland povedal, že by bolo katastrofou pre imidž a vyhliadky Írska, keby po druhý raz bolo výsledkom referenda odmietnutie Zmluvy z Nice. Takisto poukázal na škody, ktoré by spôsobilo kandidátskym krajinám. "Všetky majú právo očakávať štedrosť, ktorú sme aj my oprávnene využívali v EÚ," uviedol. EK minulý mesiac uviedla, že nebude zasahovať do kampane pred referendom o Zmluve z Nice. Ako však konštatovala, nebude brániť svojmu írskemu komisárovi Byrnemu vo vyhláseniach na túto tému. "Pán Byrne sa nezúčastní na kampani, ale komisia mu nemôže zakázať, aby povedal, čo chce," cituje írsky denník hovorcu komisie Jonathana Faulla.
EÚ: Trhy s dlhopismi už počítajú s rozšírením
Krajiny kandidujúce na členstvo v Európskej únii (EÚ) síce majú najhoršiu fázu rokovaní o vstupe ešte pred sebou, ale podľa prílevu kapitálu na ich trhy s dlhopismi možno usudzovať, že zahraniční investori už na rozšírenie únie vsádzajú. Tri najväčšie trhy východoeurópske trhy s dlhopismi, teda poľský, maďarský a český, registrujú nárast zahraničných investícií. Ich hodnota v súčasnosti dosahuje zhruba 15 miliárd eur. Portfólioví investori chcú slušne zarobiť na "konvergencii" výnosov miestnych dlhopisov k nižším úrovniam eurozóny. Počítajú s tým, že v roku 2004 únia prijme desať členských krajín a neskôr im umožní zaviesť aj euro. Ak sa k tejto vyhliadke pripočíta možnosť zhodnotenia meny v dôsledku vyššieho ekonomického rastu, ponúkajú sa atraktívne investície. Aspoň teda v porovnaní s nepokojným vývojom akciových trhov a nízkym jednociferným výnosom, ktorý je možné dosiahnuť na rozvinutých trhoch s dlhopismi.
GRÉCKO: Po nevydarenom útoku si atentátnik musí zaplatiť lekára
Väznený grécky radikál, ktorý pokazil bombový útok, a zlikvidoval tak vlastnú extrémistickú skupinu, dostal účet za lekársku starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá. Savas Xiros je vôbec prvým zatknutým, ktorý je podozrivý z účasti na aktivitách ľavicovej skupiny 17. novembra. Xiros teraz musí zaplatiť viac ako 19 tisíc eur za operáciu oka a dvojmesačné liečenie v dvoch aténskych nemocniciach, oznámil v pondelok večer gréckemu parlamentu námestník ministra zdravotníctva Ector Nasiokas. Xiros si zranil ruku, oko a hrudník, keď v gréckom prístave Pireus pripravoval bombový útok. Podomácky vyrobená časovaná bomba mu totiž predčasne explodovala. "On ani jeho rodina neplatili sociálne poistenie na pokrytie nemocničných nákladov, a tak mu bol poslaný účet so žiadosťou, aby ho láskavo uhradil," uviedol Nasiokas.
EK: Dotiahne v stredu posledné detaily v dokumente o rozšírení
Z trinástich kandidátskych štátov odporučí v stredu Európska komisia (EK) desať krajín, vrátane Slovenska, na uzavretie rokovaní o vstupe do Európskej únie (EÚ) do konca tohto roka. Jej odporúčanie bude sprevádzať celý rad rôznych opatrení, ktoré zaistia, aby tieto štáty vstúpili do únie pripravené. Iba o niektorých detailoch tohto rozhodnutia budú ešte v stredu v Bruseli počas zasadnutia kolégia rokovať európski komisári. Vo vnútri EK zatiaľ nepanuje zhoda v tom, či komisia v texte svojho strategického dokumentu zachová formuláciu, podľa ktorej bude desať kandidátskych krajín na začiatku roka 2004 na členstvo pripravených alebo by iba malo byť pripravených. Predseda EK a ďalších devätnásť komisárov sa bude radiť aj o tom, na ako dlho sa má zaviesť ochranná klauzula proti narušovaniu fungovania únie novými členmi. Zatiaľ čo komisár Günter Verheugen navrhuje dva roky, niektorí jeho kolegovia by privítali aj päť rokov.
EÚ: Únia sa rozšíri o 76 mil. obyvateľov, ktorí prinesú iba 4,6 % HDP
Prijatím desiatich nových krajín, vrátane Slovenska, sa súčasná 15-členná Európska únia (EÚ) rozšíri o 76 miliónov obyvateľov, ktorý však jej HDP obohatia iba o 4,6 percenta. Prijatím chudobnejších krajín nedosahujúcich ani polovicu HDP na obyvateľa európskeho priemeru sa síce EÚ v absolútnych číslach hrubého domáceho produktu stane bohatšia o 404 miliárd eur, ale v relatívnom vyjadrení sa jej HDP na obyvateľa zníži.
Poľsko s 39 miliónmi obyvateľov dosahuje sotva 40 percent priemerného HDP na obyvateľa v EÚ a Slovensko s 5,4 miliónmi obyvateľov má HDP na obyvateľa v hodnote 48 percenta priemeru EÚ. Najvyšší priemer HDP na obyvateľa v porovnaní s EÚ má Cyprus - 80 percent, Slovinsko 69 percent, ČR 57 percent a Malta 55 percent. Tento ukazovateľ je najnižší v Lotyšsku - 33 percent, Litve 38 percent, Poľsku 40 percent a Estónsku 42 percent.
FRANCÚZSKO: S udržaním prijateľného deficitu bude mať problémy
Francúzsko v utorok zverejnilo správu, z ktorej vyplýva, že bude mať problémy udržať svoj rozpočtový schodok pod európskymi limitmi aj v krátkodobom horizonte. Francúzsko je jedinou krajinou Európskej únie (EÚ), ktorá odmieta znížiť svoj deficit v kratšom časovom intervale. Francúzske ministerstvo financií uviedlo, že rozpočtový schodok predstavoval ku koncu augusta 47,78 miliardy eur. Za tento rok mal pritom dosiahnuť necelých 46 miliárd eur. Odstránenie deficitu síce nie je záväzné, ale jeho maximálne prípustná výška áno. Európsky pakt stability a rastu stanovuje, že schodok nesmie prekročiť tri percentá HDP. Krajina, ktorá toto pravidlo poruší, môže očakávať sankcie. Minister financií Francis Mer uviedol, že Paríž nie je schopný vymazať v strednodobom horizonte svoj deficit tak, ako si to pôvodne stanovil.
ČR: Začal sa projekt EÚ na pomoc justícii
Pomoc českej justícii pri reforme českého súdnictva a jeho príprave na štandardy bežné v krajinách Európskej únie (EÚ) je cieľom dvojročného projektu "Reforma súdnictva a riadenie súdov". Ten v utorok v Prahe zahájili zástupcovia delegácie Európskej komisie v ČR a ministerstva spravodlivosti. Náklady projektu vo výške 25,5 milióna korún zaplatí Európska komisia (EK) z twinningového programu PHARE. Projekt má byť zameraný na analýzu už vykonaných reformných krokov a v prípade nutnosti budú navrhnuté ďalšie úpravy. Predmetom analýz bude aj organizácia a štruktúra okresných a krajských súdov. V rámci projektu sa uskutoční rad seminárov, na stáže do ČR pricestujú odborníci z Nemecka a Veľkej Británie. Celkom 20 zástupcov z radov českých justičných pracovníkov absolvuje študijné cesty do krajín EÚ.
ČR: Parlament podporil návrh zákona o voľbách do EP
Návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v utorok v prvom čítaní podporil česká Poslanecká snemovňa. Pokiaľ ho schvália obe komory českého parlamentu, malo by hájiť záujmy Českej republiky v EP 22 poslancov. Tí budú volení na základe proporčného volebného systému, pričom ČR bude jedným volebným obvodom. Voľby bude vyhlasovať prezident republiky, a to vždy najneskôr 90 dní pred ich termínom. Budú sa konať v poslednom roku predchádzajúceho volebného obdobia, ktoré bude päťročné. Voliť sa bude vždy v dvoch dňoch, a to v piatok od 14. do 22. hodiny a v sobotu od 8. do 14. hodiny. Každá krajina si sama určuje volebný systém, podľa ktorého sú jeho zástupcovia do parlamentu volení. Navrhovaný proporčný volebný systém sa v ČR používa napríklad aj pri voľbách do Poslaneckej snemovne.
ČR: Poslanci podporili návrh zákona o referende o vstupe do EÚ
Budúcnosť referenda, v ktorom by občania Českej republiky (ČR) rozhodli o tom, či sa Česko pripojí alebo nepripojí k Európskej únii (EÚ), je zasa o niečo jasnejšia. Poslanecká snemovňa totiž v utorok v prvom čítaní podporila senátny návrh príslušného zákona. Poslanci zároveň súhlasili s tým, aby sa tento návrh prerokoval v takzvanom skrátenom procese, aby sa k nemu mohli zákonodarcovia definitívne vyjadriť ešte na októbrovej schôdzi Poslaneckej snemovne zahájenej v utorok. Senát by potom návrh mohol prerokovať približne v polovici novembra. Pokiaľ zákon Poslanecká snemovňa definitívne schváli, budú českí občania v referende odpovedať na otázku: "Súhlasíte s tým, aby sa Česká republika stala podľa Zmluvy o pristúpení Českej republiky k Európskej únii členským štátom Európskej únie?". Na referende sa bude môcť zúčastniť každý občan ČR, ktorý má volebné právo.
SR: Schuster verí, že koalícia vydrží celé štyri roky
Prezident republiky Rudolf Schuster verí, že nová vládna koalícia vydrží celé štvorročné funkčné obdobie. Závisieť to však bude najmä od disciplíny koaličných poslancov. "O SMK a KDH sa nebojím, tí majú tvrdú stranícku disciplínu", vyhlásil po stretnutí s lídrami štvorice koaličných strán Schuster. Pochybnosti má o SDKÚ, ale verí, že Mikuláš Dzurinda si svojich poslancov ustráži, a že rovnako bude postupovať aj líder ANO Pavol Rusko. V tejto súvislosti predseda SMK medzi koaličnými partnermi zažartoval, že "Rusko si ich ustráži ruskými metódami." Predčasný rozpad vládnej koalície by podľa hlavy štátu nebol dobrým signálom pre zahraničie, najmä keď Slovensko čakajú historické kroky ako vstup do NATO a Európskej únie (EÚ). Ak by vydržala aj napriek len tesnej väčšine v parlamente, bol by to dôkaz, že na Slovensku sa už postupne stabilizuje politická scéna.

ph

SME

EUROSERVIS: Súhrn správ z 8. októbra

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EUROSERVIS: Súhrn správ z 8. októbra

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?