EÚ: Najdôležitejšie správy z 8. októbra

BRATISLAVA 9. októbra (SITA) - EK: Zmluva o vstupe by mala obsahovať aj dátum vstupuEurópska komisia (EK) očakáva, že k podpísaniu Zmluvy o vstupe do Európskej únie by mohlo dôjsť na jar 2003, pričom jej text by mal byť hotový už šesť týždňov

po ukončení vstupných rokovaní. Tie by sa s desiatimi kandidátskymi krajinami, vrátane Slovenska, mali ukončiť do konca tohto roka. Vyplýva to z textu takzvaného strategického dokumentu o rozšírení, ktorý by bez väčších zmien mala v stredu schváliť EK. Z textu vyplýva, že výsledok rokovaní o vstupe bude zahrnutý v jednom právnom nástroji, ktorým bude Zmluva o vstupe do EÚ. V súčasnosti bola už podľa EK návrh textu zmluvy obsahuje väčšinu vyjednaných opatrení a nevyhnutných zmien. Zmluva je písaná na základe predpokladu prijatia desiatich krajín a jej štruktúra sa veľmi podobá zmluve o vstupe podpísanej pri rozšírení EÚ o Rakúsko, Švédsko a Fínsko. Po schválení textu zmluvy všetkými rokujúcimi strany by mala EK prijať Stanovisko k žiadostiam o členstvo, predložených kandidátskymi krajinami ešte pred začatím rokovaní. Potom by mal dať svoje stanovisko Európsky parlament a nakoniec by mala o prijatí nových členov rozhodnúť Rada.
EÚ: Sociálni ministri aj o zamestnaneckej stratégii
Ministri sociálnych vecí Európskej únie rokujú v utorok o európskej zamestnaneckej stratégii. Podľa údajov dánskeho predsedníctva sa sústredia najmä na zhodnotenie doterajších výsledkov. Na mimoriadnom summite v novembri 1997 sa EÚ dohodla na zamestnaneckej stratégii, ktorú tohto roku podrobila Európska komisia kritike. Podľa názoru bruselských úradov mala stratégia posilniť snahy členských krajín znížiť nezamestnanosť a zabezpečiť nárast zamestnanosti. Komisia žiada vlády jasnejšie definovať ciele zamestnaneckej stratégie, zjednodušiť politické smernice a vylepšiť komunikáciu s inými oblasťami v rámci EÚ. Tomu má slúžiť aj vytvorenie spoločných hospodárskych a zamestnaneckopolitických smerníc EÚ. Obe stratégie sa majú po prvýkrát objaviť naraz na jar 2003.
FT: Americký tlak na EÚ kvôli Turecku
Európania sa dostávajú pod narastajúci tlak Washingtonu, aby ponúkli Turecku, ktoré je spojencom USA, dátum na začatie rokovaní o vstupe namiesto určovania nových podmienok, alebo bránenia jeho pokroku. Uvádza britský denník Financial Times. Spojené štáty vyvíjajú teraz na EÚ maximálny nátlak kvôli možnosti ich útoku na Irak. Je to čiastočne kvôli strategickej a geografickej dôležitosti Turecka. USA sa tiež obávajú, že keď sa únia v polovici roku 2004 rozšíri z 15 na 25 členov, Brusel bude potom istý čas zdržanlivý pri rozbehnutí ďalšieho rozšírenia. "Európania by mali uznať, že stabilné, prosperujúce a demokratické Turecko zakotvené v EÚ bude prínosom aj pre nich," cituje Financial Times amerického vyslanca na Cypre Toma Westona. Európska komisia však nemá zatiaľ v úmysle ponúknuť Turecku žiadny dátum, pretože je to záležitosťou členských štátov a Turecko ešte musí splniť kodanské kritériá, uzatvára Financial Times.
BRUSEL: EK v stredu zverejní Strategický dokument o rozšírení
V strategickom dokumente o rozšírení EÚ, ktorý pravidelne sprevádza hodnotiace správy o všetkých trinástich kandidátskych štátoch, Európska komisia (EK) označí desať kandidátov vrátane Slovenska za pripravených na vstup do únie a členským krajinám odporučí, aby s nimi do konca roka ukončili rokovania o podmienkach pristúpenia. EK zároveň upozorní, že pokrok v príprave na členstvo bude sledovať aj naďalej a navrhne možnosť uvalenia sankcií, ak noví členovia nejakým spôsobom narušia fungovanie jednotného trhu. "Komisia bude pokračovať v monitorovaní aj v období medzi podpísaním zmluvy a vstupom do EÚ," uvádza sa v texte strategického dokumentu o rozšírení, ktorý v stredu schváli EK. Text, v ktorom sa už nijaké vážnejšie zmeny nepredpokladajú, potvrdzuje, že EK bude akékoľvek oneskorenia alebo problémy v plnení záväzkov signalizovať prostredníctvom skorých varovných listov na politickej úrovni.
LE MONDE: Slovensko dobehlo ostatných kandidátov
Slovensko dobehlo zaostávanie za ostatnými kandidátskymi krajinami, zatiaľ čo Česká republika a Maďarsko akoby zo svojho úsilia poľavili. Napísalo to utorkové vydanie francúzskych novín Le Monde v článku venovanom strategickému dokumentu Európskej komisie o rozšírení. Noviny pripomínajú, že ide o chudobné krajiny, ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa nedosahuje ani 40 percent európskeho priemeru. V očakávanom dokumente Európska komisia tvrdí, že niet dôvodov spochybňovať rok 2004 ako termín vstupu desiatich krajín do únie. Zároveň zdôrazňuje, že budúci členovia únie musia vyvinúť ešte veľké úsilie, aby splnili všetky podmienky. Kandidátske krajiny nie sú ešte pripravené na vstup do únie, ale budú v čase vstupu. To je predpoklad, na ktorý stavil komisár pre rozšírenie Günter Verheugen. Zdá sa, že iba prípadné odmietnutie Zmluvy z Nice írskymi voličmi by mohlo tento proces vykoľajiť.
DUISENBERG: Podľa prezidenta ECB potrebuje Európa reformy
Podľa prezidenta Európskej centrálnej banky (ECB) Wima Duisenberga sú úrokové sadzby na dobrej úrovni a je na vládach, aby dosiahli rýchlejší rast energickým presadzovaním reforiem. "Riziká cenovej stability v strednodobom výhľade sú v súčasnosti vyvážené. Preto považujeme terajšiu úroveň úrokových sadzieb ECB za správnu," uviedol v utorok pred výborom Európskeho parlamentu (EP). Základná úroková sadzba ECB je od posledného novembra na úrovni 3,25 percenta. Rada ECB bude vo štvrtok rokovať o úrokových sadzbách. Napriek slabému rastu a pokračujúcemu zmätku na finančných trhoch Duisenberg uviedol, že celkove sú banky eurozóny na tom dobre. Ako však zdôraznil, reformy na zabezpečenie rastu sú potrebné. Podľa jeho slov zotavenie eurozóny i zo svetového hľadiska pokračuje pomalšie, ako sa očakávalo a tvorcovia menovej politiky sú neistí z dôvodu vysokých cien ropy na medzinárodných trhoch a prudkých poklesov na burzách.
ÍRSKO: Bývalí i súčasní írski komisári EK lobujú za "áno" v referende
Írski obyvatelia sa dostávajú pod tlak, aby v referende 19. októbra neodmietli Zmluvu z Nice po druhý raz. Súčasní i bývalí írski komisári Európskej komisie (EK) sa v pondelok na írskej pôde stretli, aby upozornili voličov na nebezpečenstvo odmietnutia. Je to po prvý raz, čo si siedmi komisári zvolili takúto platformu na vysvetlenie, prečo je "áno" to najlepšie pre Írsko, píše Irish Independent. Bývalý komisár EK Peter Sutherland povedal, že by bolo katastrofou pre imidž a vyhliadky Írska, keby po druhý raz bolo výsledkom referenda odmietnutie Zmluvy z Nice. Takisto poukázal na škody, ktoré by spôsobilo kandidátskym krajinám. "Všetky majú právo očakávať štedrosť, ktorú sme aj my oprávnene využívali v EÚ," uviedol. EK minulý mesiac uviedla, že nebude zasahovať do kampane pred referendom o Zmluve z Nice. Ako však konštatovala, nebude brániť svojmu írskemu komisárovi Byrnemu vo vyhláseniach na túto tému. "Pán Byrne sa nezúčastní na kampani, ale komisia mu nemôže zakázať, aby povedal, čo chce," cituje írsky denník hovorcu komisie Jonathana Faulla.
EÚ: Trhy s dlhopismi už počítajú s rozšírením
Krajiny kandidujúce na členstvo v Európskej únii (EÚ) síce majú najhoršiu fázu rokovaní o vstupe ešte pred sebou, ale podľa prílevu kapitálu na ich trhy s dlhopismi možno usudzovať, že zahraniční investori už na rozšírenie únie vsádzajú. Tri najväčšie trhy východoeurópske trhy s dlhopismi, teda poľský, maďarský a český, registrujú nárast zahraničných investícií. Ich hodnota v súčasnosti dosahuje zhruba 15 miliárd eur. Portfólioví investori chcú slušne zarobiť na "konvergencii" výnosov miestnych dlhopisov k nižším úrovniam eurozóny. Počítajú s tým, že v roku 2004 únia prijme desať členských krajín a neskôr im umožní zaviesť aj euro. Ak sa k tejto vyhliadke pripočíta možnosť zhodnotenia meny v dôsledku vyššieho ekonomického rastu, ponúkajú sa atraktívne investície. Aspoň teda v porovnaní s nepokojným vývojom akciových trhov a nízkym jednociferným výnosom, ktorý je možné dosiahnuť na rozvinutých trhoch s dlhopismi.
EK: Dotiahne v stredu posledné detaily v dokumente o rozšírení
Z trinástich kandidátskych štátov odporučí v stredu Európska komisia (EK) desať krajín, vrátane Slovenska, na uzavretie rokovaní o vstupe do Európskej únie (EÚ) do konca tohto roka. Jej odporúčanie bude sprevádzať celý rad rôznych opatrení, ktoré zaistia, aby tieto štáty vstúpili do únie pripravené. Iba o niektorých detailoch tohto rozhodnutia budú ešte v stredu v Bruseli počas zasadnutia kolégia rokovať európski komisári. Vo vnútri EK zatiaľ nepanuje zhoda v tom, či komisia v texte svojho strategického dokumentu zachová formuláciu, podľa ktorej bude desať kandidátskych krajín na začiatku roka 2004 na členstvo pripravených alebo by iba malo byť pripravených. Predseda EK a ďalších devätnásť komisárov sa bude radiť aj o tom, na ako dlho sa má zaviesť ochranná klauzula proti narušovaniu fungovania únie novými členmi. Zatiaľ čo komisár Günter Verheugen navrhuje dva roky, niektorí jeho kolegovia by privítali aj päť rokov.
EÚ: Únia sa rozšíri o 76 mil. obyvateľov, ktorí prinesú iba 4,6 % HDP
Prijatím desiatich nových krajín, vrátane Slovenska, sa súčasná 15-členná Európska únia (EÚ) rozšíri o 76 miliónov obyvateľov, ktorý však jej HDP obohatia iba o 4,6 percenta. Prijatím chudobnejších krajín nedosahujúcich ani polovicu HDP na obyvateľa európskeho priemeru sa síce EÚ v absolútnych číslach hrubého domáceho produktu stane bohatšia o 404 miliárd eur, ale v relatívnom vyjadrení sa jej HDP na obyvateľa zníži.
Poľsko s 39 miliónmi obyvateľov dosahuje sotva 40 percent priemerného HDP na obyvateľa v EÚ a Slovensko s 5,4 miliónmi obyvateľov má HDP na obyvateľa v hodnote 48 percenta priemeru EÚ. Najvyšší priemer HDP na obyvateľa v porovnaní s EÚ má Cyprus - 80 percent, Slovinsko 69 percent, ČR 57 percent a Malta 55 percent. Tento ukazovateľ je najnižší v Lotyšsku - 33 percent, Litve 38 percent, Poľsku 40 percent a Estónsku 42 percent.
FRANCÚZSKO: S udržaním prijateľného deficitu bude mať problémy
Francúzsko v utorok zverejnilo správu, z ktorej vyplýva, že bude mať problémy udržať svoj rozpočtový schodok pod európskymi limitmi aj v krátkodobom horizonte. Francúzsko je jedinou krajinou Európskej únie (EÚ), ktorá odmieta znížiť svoj deficit v kratšom časovom intervale. Francúzske ministerstvo financií uviedlo, že rozpočtový schodok predstavoval ku koncu augusta 47,78 miliardy eur. Za tento rok mal pritom dosiahnuť necelých 46 miliárd eur. Odstránenie deficitu síce nie je záväzné, ale jeho maximálne prípustná výška áno. Európsky pakt stability a rastu stanovuje, že schodok nesmie prekročiť tri percentá HDP. Krajina, ktorá toto pravidlo poruší, môže očakávať sankcie. Minister financií Francis Mer uviedol, že Paríž nie je schopný vymazať v strednodobom horizonte svoj deficit tak, ako si to pôvodne stanovil.
ČR: Parlament podporil návrh zákona o voľbách do EP
Návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v utorok v prvom čítaní podporil česká Poslanecká snemovňa. Pokiaľ ho schvália obe komory českého parlamentu, malo by hájiť záujmy Českej republiky v EP 22 poslancov. Tí budú volení na základe proporčného volebného systému, pričom ČR bude jedným volebným obvodom. Voľby bude vyhlasovať prezident republiky, a to vždy najneskôr 90 dní pred ich termínom. Budú sa konať v poslednom roku predchádzajúceho volebného obdobia, ktoré bude päťročné. Voliť sa bude vždy v dvoch dňoch, a to v piatok od 14. do 22. hodiny a v sobotu od 8. do 14. hodiny. Každá krajina si sama určuje volebný systém, podľa ktorého sú jeho zástupcovia do parlamentu volení. Navrhovaný proporčný volebný systém sa v ČR používa napríklad aj pri voľbách do Poslaneckej snemovne.
ČR: Poslanci podporili návrh zákona o referende o vstupe do EÚ
Budúcnosť referenda, v ktorom by občania Českej republiky (ČR) rozhodli o tom, či sa Česko pripojí alebo nepripojí k Európskej únii (EÚ), je zasa o niečo jasnejšia. Poslanecká snemovňa totiž v utorok v prvom čítaní podporila senátny návrh príslušného zákona. Poslanci zároveň súhlasili s tým, aby sa tento návrh prerokoval v takzvanom skrátenom procese, aby sa k nemu mohli zákonodarcovia definitívne vyjadriť ešte na októbrovej schôdzi Poslaneckej snemovne zahájenej v utorok. Senát by potom návrh mohol prerokovať približne v polovici novembra. Pokiaľ zákon Poslanecká snemovňa definitívne schváli, budú českí občania v referende odpovedať na otázku: "Súhlasíte s tým, aby sa Česká republika stala podľa Zmluvy o pristúpení Českej republiky k Európskej únii členským štátom Európskej únie?". Na referende sa bude môcť zúčastniť každý občan ČR, ktorý má volebné právo.

ph

SME

EÚ: Najdôležitejšie správy z 8. októbra

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EÚ: Najdôležitejšie správy z 8. októbra

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?