TURECKO: Krajina, ktorá musí preklenúť vlastné extrémy
BASKALE 10. októbra (SITA/Reuters) - V malom východotureckom meste Baskale pri iránskych hraniciach je v uliciach vidno ženy len zriedkavo. Podľa tradície musia zostávať doma, kým ich muži chodia do práce, na nákupy alebo popíjajú čaj so svojimi priateľmi
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
. Kontrast s ulicami Istanbulu, kde sú Turkyne oblečené podľa najnovšej európskej módy, popíjajú pivo, tancujú v kluboch, sú vzdelané a pracujú v bankách či médiách, je ako deň a noc. Sen Turecka vstúpiť do Európskej únie (EÚ) môže závisieť od preklenutia týchto extrémov. Parlament schválil balík reforiem týkajúci sa ľudských práv, ktorých cieľom je splnenie kritérií pre členstvo v bloku. Domáci predstavitelia sa hnevajú na hodnotenie Európskej komisie, ktorá v správe konštatovala, že Ankara vo svojom pokroku stále neurobila dosť. V Baskale ani nič iné neočakávali. "Keby som bol Európan, Turecko by som nebral, veď prečo?," povedal nezamestnaný otec troch detí Sadik Aytek. Ďalší sa pridali so slovami, že korupcia a chudoba sú hlavné problémy. Mnohí tureckí imigranti, ktorí odišli do Nemecka a ďalších krajín EÚ, pochádzajú z chudobného, najmä kurdského juhovýchodu. Európania skôr poznajú iba týchto konzervatívnejších moslimských Turkov, čo prispieva k obavám, že Turecko sa nehodí do "kresťanského klubu" únie. 19-ročný Tanju Sancak je predavač mobilov v Baskale. Hovorí, že väčšina Turkov chce vstúpiť do únie, aj keď to bude ťažké. "Sme orientálni, ale chceme byť európski. Keby sme boli v EÚ, nemali by sme ekonomickú krízu podobnú dnešnej," povedal. Turecko minulý rok zasiahla zničujúca finančná kríza, ktorá si vyžiadala pôžičku od Medzinárodného menového fondu (MMF) vo výške 30 miliárd dolárov a radikálne programy reforiem. Ekonomika sa scvrkla o 9,4 percenta v roku 2001, hodnota líry sa znížila na polovicu a milión ľudí stratil prácu. Rozhovor o ambíciách Turecka vstúpiť do EÚ alebo o voľbách, ktoré budú v krajine 3. novembra, sa zvyčajne zvrtne na hraničný obchod. Colná únia s európskym blokom tu má len malý dosah. Filiz je matkou piatich detí a neverí sľubom, že členstvo v EÚ pomôže Turecku. "Je to klamstvo. Necítime sa ako Európania. Nechceme to," hovorí. Filiz nevie čítať ani písať a vydala sa, keď mala pätnásť. Otec piatich detí nepošle svoje dcéry do školy, pretože škola je ďaleko a považuje to za nevhodné. Obchodníci v Hakkari, ktoré je metropolou juhovýchodnej provincie iba niekoľko hodín od Iránu a Iraku, sa cítia byť viac spätí so západom, tvrdiac, že moderné technológie a doprava znamenajú, že od Európy nie sú ďaleko. "Turecko má dve voľby," myslí si Ali Kosar, ktorý má obchod s odevmi. Vlastnil dva väčšie obchody, dom a auto, ale kríza ho donútila predať všetko okrem malej predajne. "Alebo sa upriamime na arabské krajiny a budeme moslimami, alebo na západ a budeme sociálno-demokratickou, európskou krajinou. 90 percent ľudí už nechce byť pod islamom a v negramotnosti," povedal. Stará mama predavača šperkov, 24-ročného Halila Ertusa hovorí iba po kurdsky, preto jej vnuk víta zmiernenie obmedzení v používaní jazyka. "Necítim sa teraz ako Európan, ale po čase budem. S EÚ budeme mať lepšiu ekonomiku, žiadne zákazy, viac osobnej slobody."