Bratislava 10. októbra (TASR) - Za najväčšie negatívum šesťmesačného pôsobenia vo funkcii označil odchádzajúci šéf rezortu školstva Peter Ponický neprijatie zákona o výchove a vzdelávaní, tzv. školského zákona.
Priznal, že čas, ktorý mal k dispozícii, nestačil na realizáciu systémových zmien. "Nastúpil som do rozbehnutého vlaku, nadviazať som mohol na prebiehajúce reformy," konštatoval Ponický, ktorý vo funkcii ministra vystriedal Milana Ftáčnika. Poznamenal, že budúci šéf rezortu by mal uprednostňovať systémové riešenia s možnosťou spätnej väzby pred operatívnymi krokmi. Prevahu operatívnych riešení označil za jedno z najvýraznejších negatív štvorročnej činnosti ministerstva.
Optimalizáciu siete materských, základných a stredných škôl, zmenu študijných osnov stredných odborných škôl a prijatie tzv. školského zákona zaradil k prvým krokom, ktoré by mal nový šéf rezortu urobiť. Zákon by sa mal dostať do života v prvých dvoch rokoch, aby bolo možné odstraňovať prípadné nedostatky. Za pozitívum označil budovanie krajských pedagogických centier. Pripomenul realizáciu projektu Vráťme šport do škôl, na ktorý vláda v tomto roku vyčlenila 300 miliónov korún.
Prijatie vysokoškolského zákona i napriek istým nedostatkom považuje za pozitívny krok. Autonómia umožňuje univerzitám pracovať oveľa efektívnejšie, zdôraznil. Upozornil však, že nie všetky vysoké školy majú konštituované správne rady.
Ponický si myslí, že sťažnosti samosprávy na zabezpečenie presunu kompetencií v rezorte školstva neboli opodstatnené. Vyjadril presvedčenie, že školy budú pod gestorstvom miest a obcí fungovať lepšie ako pod správou štátu.
