Víno, ktoré dostalo Slovensko na mapu sveta

Na Slovensku sa medzi milovníkmi vín vedú často vášnivé diskusie o slovenskom vinárstve. Táto diskusia zahŕňa aj tému, kde je miesto slovenských vín v medzinárodnom kontexte, a nie je oslobodená od extrémov.

Podľa niektorých sme malá krajina, ktorá znamená veľmi málo, ale existujú aj názory typu „slovenské víno je najlepšie na svete“. Podľa niektorých je zase medzinárodný kontext úplne nepodstatný. Som presvedčený, že opak je pravdou: naozajstnú kvalitu slovenských vín dokážeme posúdiť len v porovnaní so zahraničnými vínami.

Nedávne úspechy slovenských vín na medzinárodných súťažiach posilnili rady optimistov. Pozrime sa na čísla. Hoci samotný rozsah produkcie neznamená nevyhnutne aj kvalitu, štatistiky dokážu veľa prezradiť o postavení danej krajiny v medzinárodnom porovnaní.

Rizling rýnsky 2009, Chateau Belá, Južnoslovenská vinohradnícka oblasť, Slovensko

• Hodnotenie: 3 *** (z maximálnych 5)

• Potenciál: 2-3 roky

• Cenová kategória: 17 Eur

Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) z roku 2011 si môže Slovensko pripísať niečo viac ako 0,1 percenta svetovej vinárskej produkcie. Len na porovnanie: susedné Rakúsko, s ktorým sa často porovnávame, najmä keď hovoríme o kvalite našich rizlingov a veltlínov, sa môže pochváliť približne desaťnásobne vyššou produkciou.

Veľa prezrádza aj priestor venovaný slovenským vínam v svetovej odbornej literatúre, či už v encyklopédiách, knihách, alebo v časopisoch. V knižných publikáciách sa o slovenskom vinárstve píše na 5-6 riadkoch, v periodických publikáciách ako Wine Spectator alebo Decanter sa slovenské víno objaví každý priestupný rok. Z tohto pohľadu sú mimoriadne dôležité individuálne úspechy slovenských vín, ktoré dokážu zarezonovať aj v medzinárodnej odbornej komunite.

Prvé víno zo Slovenska, ktoré získalo medzinárodné ocenenie vo vážnom odbornom časopise, bol rizling rýnsky, ročník 2001 od Chateau Belá. Americký časopis Wine Spectator zaradilo toto víno do zoznamu 100 najlepších vín sveta. Stalo sa to pred desaťročím.

Nasledovali postupne úspechy aj na súťažiach, ale už žiadne iné slovenské víno nedosiahlo taký status kultového vína na Slovensku. Pre svetovú verejnosť to bol možno záblesk, pre Slovensko dodnes trvajúca legenda. Ako sa podarili ďalšie ročníky? Pozrime sa teraz na ročník 2009, ktorý je ráznym posunom od polosladkých vín smerom k suchým.

Farba o kúsok tmavšia od priemernej rizlingovo-žltej. Vôňa veľmi príťažlivá, vytvára nádej na pekný zážitok: krásne zrelé ovocia, exotické, žlté.

Po ochutnaní však nadšenie trošku upadá. Chute sú, žiaľ, potláčané príliš vysokým alkoholom, ktorý aj páli. Kyselinky sú pekné, ale málo intenzívne na to, aby boli schopné vytvoriť rovnováhu s alkoholom. Výsledok je nedostatok balansu. Predchádzajúce ročníky mali nižší alkohol (napríklad 2005 11,5 % alebo 2007 10,5 %), jasné, že aj vyšší zvyškový cukor, ale boli oveľa elegantnejšie, sviežejšie a vybalansovanejšie. Príliš vysoký a nevybalansovaný alkohol robí víno fádnym. Z chutí by som vyzdvihol žlté ovocia, ktoré odovzdávajú miesto bylinkám ovládajúcim dochuť.

Rizlingy od Chateau Belá otváram priebežne, ročník po ročníku. Všetky boli pozoruhodné, patrili k najlepším rizlingom na Slovensku. Ročník 2009 nie je zlé víno, nie je však legendou a ani nebude. Môj osobný favorit je ročník 2005, ktorý ma okrem bohatosti aróm a chutí, zaujímavým botrytickým charakterom, očaril práve rovnováhou medzi sladkastosťou, alkoholom a aciditou. Hoci už má osem rokov, aj dnes sa vynikajúco drží a bude to výborné víno aj o päť rokov.