BRATISLAVA – Slovensko patrí medzi najviac zalesnené krajiny v Európe – až 40,6 percenta rozlohy zaberajú lesy. Zdravotný stav našich lesov je v porovnaní s okolitými krajinami hodnotený pozitívne, ani my však nemáme dôvod na úplnú spokojnosť.
Z pozorovaní lesov za posledné roky vyplýva, že ich zdravotný stav sa stabilizoval. Podľa správy o stave životného prostredia v roku 1999 však stále len 19 percent lesov patrilo do kategórie úplne zdravých. 53 percent lesov bolo slabo poškodených. Do kategórie silno poškodených až odumierajúcich patrili dve percentá porastov.
V zložení našich lesov prevažujú listnaté porasty (58 percent) nad ihličnatými (42 percent). „Z ekologického hľadiska je tento pomer vyhovujúci. Listnaté stromy tým, že každoročne zhadzujú lístie, sa zároveň zbavujú častí, ktoré sú najviac napadnuté imisiami a škodcami. Ozdravenie listnatého stromu je rýchlejšie ako ihličnatého,“ hovorí Viliam Pichler z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene. Listnaté stromy sú zároveň hlbšie zakorenené a tým odolnejšie proti vetru.
Napriek tomu takmer 20 percent listnaných porastov trpí výraznou defoliáciou – odlistnením – v rozsahu väčšom ako 25 percent. Horšia situácia je pri ihličnatých stromoch. Výrazne poškodených je ich až 40 percent.
Z hľadiska vekovej štruktúry je stav našich lesov pomerne priaznivý, mierne nad vhodný priemer máme mladých porastov, so stromami vo veku päť až deväť rokov. Lesníci sa naďalej snažia postupne prebudovať rovnoveké monokultúrne lesy na rôznoveké. Les, kde sú všetky stromy jedného druhu, rovnako vysoké a rovnako staré, je najzraniteľnejší.
V roku 1999 sa nanovo zalesnilo vyše 11-tisíc hektárov lesa. Zásoby dreviny v lesoch sa tak oproti predchádzajúcemu obdobiu zvýšili.
Najviac škôd v lesnom poraste naďalej spôsobuje počasie a človek.
Globálne zmeny klímy spôsobujú extrémne výkyvy počasia – prudké vetry, sucho, povodne, mrazy. Človek svojou činnosťou produkuje imisie. Lesy, oslabené vplyvmi týchto činiteľov, sa oveľa ľahšie stávajú obeťou škodcov. „Podkôrny, drevokazný či listožravý hmyz do lesa patrí, v normálnom zdravom poraste sa však nepremnoží. Ak je porast oslabený, dokážu ho zlikvidovať,“ hovorí Pichler.
Najviac poškodzovanou drevinou je agát, smrek a jedľa, najmenej hrab a buk.
Oblasťami s dlhodobo najhorším zdravotným stavom lesov sú juhozápadné Slovensko, Orava, Spiš a Tatry. Severné oblasti Slovenska stále trpia imisiami z ostravskej a katovickej oblasti. Výrazne poškodené lesy sú tiež v okolí Prievidze (vplyv elektrární Nováky a Zemianske Kostoľany) a Jelšavy (magnezitové závody).
(mar)
