Najlepšie fotografie divokej prírody

Najkrajšie snímky divokej prírody všetkých čias sústredilo britské prírodovedné múzeum do knihy.

Je ich desať, pre každého z nich je fotenie divokej prírody obrovská vášeň a vo svojom odbore patria medzi špičku. Ich snímky niekedy pripomínajú viac umenie než dokument. Podľa jedného je to o hre so svetlom, iný má radšej intímnejšie portréty, ďalší sa špecializuje na život pod vodou a niekto zase vyhľadáva portréty krajiny.

Každý z nich aspoň raz vyhral fotografickú súťaž Wildlife photographer of the year, ktorá budúci rok oslávi 50. výročie. Britské Natural History Museum ich prvýkrát dalo dokopy v knihe Majstri fotografie prírody (The Masters of Nature Photography). Zatiaľ vyšla iba v Londýne, výber z jej najlepších fotografií si môžete pozrieť v SME.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výstrel. Už hodinu sa potápal v ľadovej vode (-1,8 °C) v Rossovom mori v Antarktíde. Vznášal sa vo vode, snažil sa nepohnúť svalmi a jediné, na čo sa sústredil, bola scéna, ktorú videl cez hľadáčik. Ako odmenu za to kanadský fotograf a biológ Paul Nicklen získal dokonalý obrázok plávajúceho tučniaka. Britské múzeum Natural History Museum ho vo svojej novej knihe zaradilo medzi najlepších fotografov divokej prírody na svete. Za sériu fotografií tučniakov získal cenu The wildelife photographer of the year.

FOTO – PAUL NICKLEN

Úlovok dňa. „Toto je môj najikonickejší obrázok, kopírovaný viac než ktorékoľvek iné. V tom čase (v roku 1988), nikto neveril, že fotografia je skutočná. Ale bola ulovená na filme a bola výsledkom plánovania a šťastia,“ rozpráva americký fotograf Mangelsen o fotografii grizlyho z aljašských vodopádov Brook Falls v parku Katmai.

FOTO – THOMAS MANGELSEN

Duch koňa. „Tieto kone majú naozaj divokého ducha – najväčšieho akého som medzi koňmi videl,“ rozpráva americký fotograf Brandenburg. Našiel ich v holandskej prírodnej rezervácii Oostvaardersplassen Preserve severne od Amsterdamu.

FOTO – JIM BRANDENBURG

Ľadová formácia. „Stretol som mnohých polárnych medveďov v rozsiahlej, ľadovej Arktíde. Ale tento medveď sa ocitol v najúžasnejšom prostredí, aké som kedy videl,“ spomína nórsky fotograf Hermansen, ktorý stisol spúšť v momente, keď medveď dvihol hlavu od svojej ulovenej koristi - tuleňa.

FOTO – PAL HERMANSEN

Malui a motýle. Malui je dominantná samica v skupine goríl nížinných a obvykle je mrzutá a náladová. Toto bol moment, keď zo svojou skupinou vyšla z lesa, aby sa nakŕmila. Na mieste boli stovky motýľov. Väčšina samíc sa im vyhýbala. Keď ich však zazrela Malui, zažiarili jej oči. Zbadal som to a zaujal pozíciu. Trikrát sa prebehla po mieste, kde lietali motýle, vychutnávajúc si skúsenosť z explózie krídel. Bola to pre ňu hra, ktorú si evidentne užívala.

FOTO – ANUP SHAH

Tučniaky, ľad a svetlo. „Milujem kombináciu sivej oblohy, bieleho ľadu a čiernych tučniakov oproti farebnej vode. V živote som objavil ľad neskoro, ale teraz je ľad v mojej krvi. Pre mňa je metaforou pre more – len malé percento z neho je pre nás viditeľné,“ hovorí Doublet, rodák z New Yorku, ktorý sa špecializuje na podmorskú fotografiu. Táto vznikla na ostrove Danko v Antarktíde.

FOTO – DAVID DOUBILET

Perfektná sieť. Výskumníci vytvorili malé jazero, aby mohli netopiere skúmať ľahšie. Využil som to, no príprava správnej pozície mi vzhľadom na podmienky trvala týždne. Netopiere lietajú veľmi rýchlo a nízko nad povrchom. Chcel som, aby bola vo fotke perfektná symetria. Napokon som na ten záber použil až deväť bleskov. Nikdy som si nemyslel, že by netopier naozaj chytil rybu. Majú však svoje zvyky – jeden sa zavesil blízko vody a sledoval ma. Stavil som na obľúbené miesto lovu a potom som už iba skúšal – znova a znova. Napokon som však získal fotografiu, ktorá ukazuje netopiera pri niečom, čo je absolútne úžasné.

FOTO – CHRISTIAN ZIEGLER

Súmrak gigantov. „Tento obrázok som mal v hlave dlhší čas. Ale za celé týždne, čo som pracoval v tejto vodnej priekope, sa stalo len raz, keď nastali také perfektné podmienky,“ hovorí holandský fotograf Lanting o snímke z národného parku Chobe v Botswane, ktorá mu pripomína prehistorickú Afriku.

FOTO – FRANS LANTING

Whiskey. Whiskey dostal meno podľa nápoja, ktorý mu dával jeho majiteľ. Keď prestal byť roztomilým domácim zvieratkom, bol pripútaný reťazou v tmavých, nepoužívaných záchodoch za garážami autoservisu. Použil som malý blesk a zvolil som dlhý čas uzávierky, aby som zachytil hrôzu jeho samotky, steny postriekané výkalmi, do ktorých narážal ako tam priam tancoval vo svojom šialenstve. Bol mučenou kreatúrou, metaforou pre to, čo týmto zvieratám robíme. Jeho prepustenie prišlo vďaka ochrannému programu Burundi Chimpanzee Conservation Program v spolupráci s Jane Goodall Institute, ale už bolo príliš neskoro. Mal už zdravotný problém s pečeňou.

FOTO – MICHAEL „NICK“ NICHOLS

Autor: The Masters of Nature Photography

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu