Dekan bratislavskej Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, pedagóg a psychológ Miron Zelina to vysvetľuje takto: „Pamätám si na roky kantorovania môjho otca. Ako riaditeľ školy bol pre dedinčanov niečo ako malý boh. Chodili sa k nemu radiť, písaval im listy. Patril k miestnej honorácii. Bol to však práve on, kto na dedine vytváral kultúru, kto ľudí dokázal stmeliť. To isté sa stalo aj mne ako začínajúcemu učitelíkovi. Dostal som umiestenku do málotriedky na Oravu do Zázrivej-Havranej. Miestna mládež považovala za samozrejmé, že ako učiteľ začnem s divadlom. Aj sa tak stalo. Počas môjho trojročného pôsobenia sme každú zimu nacvičili predstavenie.“