Bývalý Sovietsky zväz dlho tajil, že v krajine sa pohybuje jeden z najväčších kanibalov vôbec – Čikatilo. Tento učiteľ bol obvinený, že spáchal 55 vrážd. ,,Rád som hrýzol do materníc,“ nadchýnal sa vysokoškolsky vzdelaný muž. ,,Sú tak krásne ružové a pružné!“
Svoje pomenovanie Rostovský rozparovač si určite zaslúžil, aj keď navonok bol Čikatilo slušným otcom dvoch detí a vzorným komunistom. Aj to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sa mnohé jeho činy roky utajovali. V snahe o „ututlanie“ prečinov predstaviteľa komunistického režimu sa stali dokonca tabu. Na príkaz komunistického vedenia vyšetrili sovietske úrady asi dvestotisíc osôb. Čikatila dvakrát zatkli a vypočúvali, v oboch prípadoch sa však pre nedostatok dôkazov dostal na slobodu.
Jeho prvou obeťou bolo utopené deväťročné dievčatko. Na všetky vraždy sa špeciálne pripravoval a vždy si nosil aj náhradný odev – keby sa náhodou zašpinil krvou obete. Zločin spáchal až vtedy, keď si zabezpečil stopercentné alibi. S vraždou sa nezvykol uspokojiť. Ešte žijúce obete bodal nožom, odrezával a odhrýzal im časti tela a z miesta činu si ako trofej odnášal pohlavné orgány.
Motívom jeho útokov bola podľa všetkého sexuálna agresivita. Takmer všetkým obetiam poškodil oči, pretože nezniesol ich pohľad. Čikatilov súdny spisový materiál mal 222 zväzkov. Obžalovaný sa k vraždám priznal, spomenul dokonca aj tie, o ktorých sa nevedelo. V roku 1994 ho popravili strelou do hlavy, presne na deň sv. Valentína. Ešte predtým sa však stihol ohodnotiť: „Som strašná ohava, omyl prírody!“
