FOTO - VLADO JÁNKY

So Zappom však majú niečo spoločné. Ich odvážne pesničky, ktoré balansujú na hranici vkusu a nevkusu, sa v rádiách hrajú iba občas.

„So svojimi textmi sme mali vždy problémy. Rádiá nás odmietali hrať, ale neustúpili sme. Možno preto ľudia chodia stále na naše koncerty a kupujú si cédečka,“ hovorí Peter Hrivňák, alias Kuko pre denník SME. Sedíme v bratislavskej kaviarni Grémium, vedľa neho Juraj Štefánik, prezývaný Doktor. V Nitre nechali ďalších členov, Martina Košovana a Mária Saba.

Tvária sa spokojne. Z ich posledného albumu Festival Chorobná 2001 sa predalo sedem a pol tisíca nosičov, čo je na skupinu, ktorá sa neberie príliš vážne, slušný výkon. To na Slovensku stačí na zlatú platňu. Ani na ich novinke Kýže sliz, čo 20. októbra vychádza vo firme EMI, nešpekulujú a pokračujú v trende predchádzajúcich nahrávok, ktoré vychádzajú z punkrocku, metalu a obsahujú dávku gulášovej hudby, niekde medzi Zónou A a skupinou Senzus.

Horkýže slíže 4. novembra oslávia desiate výročie. Ľudia chodili na ich koncerty ešte predtým, než v roku 1997 podpísali prvú profesionálnu zmluvu s BMG. To už mali za sebou demo Prvý Slíž, ktoré ich zhodou okolností katapultovalo do Karvašovho štúdia a zásluhou pobočky mamutej firmy, kde vyšiel ich debutový album V rámci oného, sa z regionálnej skupiny stala celoslovenská atrakcia.

Na novom albume spievajú všetci štyria a mohli by vytvoriť vokálne kvarteto v štýle ABBA, hovoria však, „nie vždy sa dá škrek považovať za spev“. Keď niekto nevie spievať, tak rapuje, a keď už ani to, tak aspoň zakričí. „Ale hlas je nenahraditeľný. Keď je použitý na správnom mieste, tak zazneje,“ dodáva Kuko. Pre skupinu sú rovnako nenahraditeľné jeho texty, v ktorých si na Kýže sliz strieľa z petržalských „sedlákov“, opitých robotníkov, prostitútok a Joža Pročka.

„Našim rodičom sa to páči. Až na tie nadávky,“ smeje sa Kuko. Takže patria vulgarizmy do hudby? Francúzsky šansoniér Georges Brassens občas spieva tak oplzlo, že časť jeho tvorby sa vo francúzskych rádiách nikdy nevysielala. A to je dokonca nositeľom štátnych vyznamenaní. Skupina Horkýže slíže si na pocty musí ešte počkať, ale určite vyhráva vymyslenú súťaž na náhradu slova „fuck“ v slovenských textoch.

Textár Kuko sa tvári nevinne. Odvoláva sa na obmedzenosť slovenčiny, ktorej nadávky sú pre publikovanie buď príliš vulgárne, alebo trápne. „Určite by to v češtine znelo lepšie, ale rozhodli sme sa pre tvrdšiu verziu.“ „Človek, ktorý sa buchne kladivom po prste, nepovie - Juj, ako som sa udrel!, ale vyjadrí sa šťavnatejšie,“ dodáva Doktor.“

Skupina má svojich odporcov, ale priaznivcov aj z vyšších vekových ročníkov vrátane J. Satinského, ktorý pokrstil ich predchádzajúci album. „Nadávky používame na správnych miestach. Neplytváme nimi,“ vysvetľuje Doktor. Aj preto vymazali citlivú pasáž v pesničke Brďokoky, kde namiesto refrénu, nahrali radšej gitarové sólo. „Ale na koncerte ho spievať budeme,“ dodávajú obaja.

PETER BÁLIK