FILM
Nazvime to hommage
Resident Evil. USA / VB / Nemecko 2002, 104 minút. Scenár a réžia: Paul Anderson. Hrajú: Milla Jovovich, Michelle Rodriguez, Eric Mabius
Tento film prekoná vaše očakávania, pokiaľ neboli priveľké. Nie je veľmi strašidelný, ale nie je ani nudný a zásluhou Milly Jovovichovej má aj svoju dávku erotického napätia. Ale aj napriek tomu ho v krajnom prípade možno vidieť aj v sobotu poobede s deťmi a svokrou. Sú tam zombieovia, ale inak nič hrozné.
Film má nápadne blízko k svojmu modelovému príbehu, rovnomennej počítačovej hre Resident Evil. V kine vám porozprávajú jej prehistóriu: v laboratóriu sa osamostatní vírus, centrálny počítač Red Queen sa vymkne spod kontroly. Vírus má izolovať elitné komando na čele s mladou amazonkou (Milla Jovovich), ktorá však trpí amnéziou a bojí sa, že tomu nešťastiu je na vine.
Kulisy sú veľkolepé, inak je film konglomerát, nie je tam ani jedna scéna, v ktorej by nebolo niečo požičané, citované, prípadne čmajznuté z iného filmu. Len keď ostrieľaná Rain (Jennifer Rodriguez) dáva žrať z ruky, z ktorej jej kvapká krv, svorke hladných zombieov, môžete si vychutnať pocit, že sa dívate na niečo originálne. Inak celú Rain na kľúč kúpili z Votrelca. Z Modrej hlbočiny sa tvorcovia naučili fintu zavčas obetovať herca, pri ktorom na to publikum nie je pripravené. Z Matrixu elegantné kopanie vo vzduchu. Pokiaľ ide o zombieov, všetci sú ako stiahnutí z filmov režiséra Romera - no, nazvime to hommage klasikovi, ktorý je už asi sám na tento mix z trikov, techniky a hudby pristarý - jeho scenár na tento film totiž producenti odmietli.
Tvrdé techno, ktoré nám búši do uší po celý čas, sa tu čoraz viac vnucuje a celkovému zážitku veľmi nepomáha. Inak je to nepretržitá pastva pre oči, trápnosť dialógov sa ako-tak stratí. Ak vám nebudú sympatickí hrdinovia, môžete sa identifikovať so zombíkmi. Ktorý muž by bol napokon proti, keby si mohol zahryznúť do Milly Jovovichovej?
HODNOTENIE: *
ANDREA PUKOVÁ
VÝTVARNÉ UMENIE:
Mnohotvárna krása nezaraditeľného majstra
Paul Klee - masterpieces of the Djerassi collection, Kunsthalle Krems
Aj najväčší odporcovia zdanlivého či skutočného bratislavocentrizmu musia uznať, že slovenská metropola nemôže za to, že do Rakúska je z celej krajiny medzi Tatrami a Dunajom najbližšie práve z Bratislavy. Konkrétne do Kremsu sú to asi dve hodiny cesty autom. Iná vec je, koľko jej obyvateľov túto strategickú výhodu zúročuje nielen na nákupy či lyžovačku, ale trebárs aj na kultúrnu potechu. Takú pripravil v minulých dňoch práve Krems, ktorý vo svojej Kunsthalle ponúkol lahôdky z tvorby velikána výtvarného umenia dvadsiateho storočia Paula Kleea. Sú zo zbierky Múzea moderného umenia v San Franciscu, presnejšie z kolekcie pôvodom Rakúšana Carla Djerassiho, ktorý pred nacizmom emigroval do Spojených štátov.
Po početne skromnom úvode na prízemí zaskočí Klee na ďalšom podlaží aj najlepšie pripraveného návštevníka okúzľujúcou šírkou všetkých svojich „štýlov“ v kresbách, grafikách, maľbách či kombinovaných technikách. Švajčiarsko-nemecký umelec Paul Klee (1879 - 1940), spolu s Vasilijom Kandinským hlavná postava skupiny Der blaue Reiter a neskôr pedagóg Bauhausu potvrdil známy fakt o svojej nezaraditeľnosti k žiadnemu z avantgardných smerov, hoci k viacerým ho občas chceli zaraďovať. Mnohotvárnosť jeho tvorby sa rodila z impulzov Rodina, z diela impresionistov, z učenia Freuda a Junga či z cesty po Tunisku. Práve tá zásadne sformovala jeho prístup k prírode a umeniu, ktorého „zmyslom nie je prírodu napodobňovať, ale v tvorivom procese objavovať jej zákony“.
Výstava v kremskej Kunsthalle aj pri svojej veľkoleposti nevyhnutne predstavuje len zlomok Kleeho prác, ktorého tvorivá aktivita sa znásobila od polovice tridsiatych rokov, keď nevyliečiteľne ochorel. Nebol to však bezhlavý boj s časom, ale sústredené vyvrcholenie tvorby výnimočného umelca. A rovnako výnimočne sa prejavili aj Picasso a Braque, ktorí mu prišli v roku 1937 do Bernu vysloviť svoj obdiv a uznanie.
HODNOTENIE:*****
ALEXANDER BALOGH
