BRATISLAVA 15. októbra (SITA) - Írov sa ako jediných z pätnásť štátov Európskej únie ich vláda spytuje, či súhlasia so Zmluvou z Nice, ktorá vytvára rámec na posunutie hraníc EÚ cez stred Európy až po Čierne more. V ostatných štrnástich štátoch únie sa vl
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
ádni činitelia na vôľu ľudu "vykašlali" a Zmluvu z Nice ratifikovali v parlamentoch. Iba Írsko sa rozhodlo apelovať na vrcholný prejav demokracie, ktorým všeľudové hlasovanie nesporne je. A vlani v júni zažilo šok, ktorý by túto sobotu veľmi nerado opakovalo. Málo informovaní, apatickí a strachujúci sa o svoju neutralitu Íri minulý rok povedali Nie. V sobotu by vraj mali povedať Áno. Aspoň tak tvrdia miestni bookmakeri, hoci podľa prieskumov verejnej mienky je predreferendový stav identický s minulým rokom - vlani bolo ZA 45 % Írov, dnes je to 41 %, Proti bolo vlani 28 %, teraz 27 %, nerozhodných bolo v júni 2002 okolo 27 % a pred touto sobotou 24 %. Ibaže kým vlani vládny kabinet v Dubline podcenil správanie sa voličov, tohto roku výzvy na proeurópske hlasovanie visia na každom verejnom stĺpe, Írov zaplavili plagáty, brožúrky, grafy, mapky a novinové články vrátane zvýšenej frekvencie návštev europolitikov v Írsku. Vládne strany, dokonca aj časť opozície, politickí predstavitelia, podnikatelia a združenia podnikateľov, dokonca aj asociácia farmárov, všetci deklarujú svoju podporu EÚ s podčiarknutím, že rozšírenie by bez Zmluvy z Nice asi bolo možné, ale určite drahšie a pre Írsko by to možno znamenalo stratu dôvery a stratu investorov a celkom určite blamáž na celoeurópskej úrovni, lebo ich krajina by znemožnila ťažko vybojovaný (v decembri 2000 v Nice) konsenzus o rozšírení únie a aj rozšírenie komunitárneho trhu. Píše Hospodársky denník. Červená čiara na asfalte označuje budúcu východnú hranicu Európskej únie. Tu v Dorohusku, na moste cez Bug, ktorý spája Poľsko s Ukrajinou, stál pred rokom 1990 iba jeden poľský pohraničník. Dnes je tam obrovská colnica modernizovaná pomocou financií z Európskej únie. Na moste dokonca inštalovali Geigerov počítač, aby zaznamenali prípadné pašovanie rádioaktívneho materiálu, píše Národná obroda. Zatiaľ, našťastie, však colníci museli konfiškovať iba najmä alkohol a cigarety. „Dnes sme napríklad objavili 102 000 škatuliek cigariet ukrytých v litovskom nákladnom aute pod hromadou melónov,“ hovorí nadporučík Andrzej Wojcik. Na východnej poľskej hranici sa rýchlo modernizuje. Wojcik hrdo ukazuje nový mikrobus Volkswagen, ktorý má na streche namontovanú otočnú infračervenú kameru. Vnútri sú dve televízne obrazovky, na ktorých vidno okolitú krajinu ako na dlani v noci či za hmly. Píše denník. Rusko túži po Európe - možno viac, než Európa po ňom. Píše Sme. Náprava politických a strategických vzťahov medzi Ruskom a Západom pokračuje plným tempom. Vzťahy s NATO deň odo dňa silnejú a táto nová orientácia Ruska je nezvratná. Ale napriek cene, ktorú prezident Putin platí doma za svoju prozápadnú politiku, dostalo sa Rusku len skromnej ekonomickej odmeny, čo zvlášť platí o Európskej únii. Európa sa skutočne nijak neponáhľa, aby Rusku uľahčila vstup na svoje trhy. Predseda Európskej komisie Romano Prodi vlani v máji na summite Rusko-EÚ potvrdil štatút Ruska čoby „trhovej ekonomiky“. Tento ťah mal uľahčiť prístup Ruska na európske trhy. Miesto toho, aby Európska únia otvorila svoje dvere, akoby hľadala rôzne nepriame cesty, ako uzatvárať svoje trhy pred ruským tovarom. Od mája pripravuje komisia EÚ pre obchodnú politiku nové prísne pravidlá pre ruský export do únie. Nové regulácie môžu prísľub, ktorým sa Rusku dostalo „štatútu trhovej ekonomiky“, zvrátiť v číru formalitu, ktorá nerozšíri prístup na trhy EÚ ani o piaď. Politici v členských krajinách EÚ, ktorí tak často dávajú verejne najavo svoje potešenie z toho, že sa Rusko čím ďalej viac približuje k Európe, musia zastaviť snahu tých ľudí v Európskej komisii, ktorých cieľom je sabotovanie obchodných vzťahov s Ruskom. O zastúpení regiónov v parlamente sa zhováral denník Sme s bývalým vládnym splnomocnencom na reformu verejnej správy Viktorom Nižňanským, ktorý okrem iného pripúšťa, že v niektorých veciach budú mať regióny aj spoločné ciele voči centrálnej vláde. Na druhej strane potrieb a požiadaviek bude vždy viac ako zdrojov na ich pokrytie. Preto budú, podľa neho, regióny Slovenska aj vo vzájomnej konkurencii a v rámci Európskej únie aj v konkurencii s ostatnými regiónmi štátov Európy.