MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

BRATISLAVA 16. októbra (SITA) - Iný scenár sa v zahraničnopolitickej orientácii SR ani nepredpokladal a vlastne ani nebol možný. Nová slovenská vláda bude mať záujem pokračovať v kontinuálnej zahraničnej politike, čo platí nielen vo vzťahu k Európskej úni

i a NATO, ale aj v dvojstranných vzťahoch a spolupráci. Kontinuita bude aj v tom, že v citlivých otázkach, ako je zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách a Benešove dekréty, sa stanovisko vlády nemení, uviedol včera princípy politiky novosformovanej vlády SR Eduard Kukan, ktorý bude dnes opätovne vymenovaný za ministra zahraničných vecí SR. Informuje Hospodársky denník.
Írski voliči sa opäť chystajú hlasovať o Zmluve z Nice. Vraj ste už zabudli, čo za touto zmluvou je? Teda, ide o jeden z tých až príliš častých kompromisov, ku ktorým dospejú hlavy štátov a vlád krajín Európskej únie, keď sa snažia prehrýzť niektorými praktickými problémami a iné odložiť. Píše Sme. Kompromis dosiahnutý v Nice v roku 2000 je dôležitý preto, že okrem ďalších ustanovení obsahuje všetky formality rozdelenia hlasov a podielu na moci medzi inštitúciami únie, ktoré musia byť uvedené do platnosti skôr, než bude únia môcť prijať nových členov. Rozšírenie je najdôležitejšou kapitolou európskej agendy a Zmluva z Nice je jeho základným kameňom. Bez nej nebude možné uchádzačov o členstvo vyzvať k pristúpeniu do únie, ako bolo prisľúbené pred desiatimi rokmi v Kodani. Íri Zmluvu z Nice odmietli minulý rok v referende. Všetky inštitúcie v krajine, jej vláda, hlavné politické strany (vrátane opozície), odbory a zamestnávatelia prijatie zmluvy podporovali. Je stále ťažké pochopiť, prečo odmietnutie získalo toľko priaznivcov, a to i na pozadí všeobecnej apatie. Nové vyjednávanie o Zmluve z Nice by nebolo schodným riešením. Otvorilo by totiž Pandorinu skrinku požiadaviek ďalších krajín.
Výhrady voči pripravenosti Slovenska na členstvo v EÚ má po holandských vládnych liberáloch a členoch strany zavraždeného Pima Fortuyna (LPF) už aj najsilnejšia vládna strana - kresťanskí demokrati (CDA). Poslanci kresťanskodemokratickej frakcie v holandskom parlamente pochybujú, že Slovensko a Poľsko budú schopné splniť do vstupu kritériá členstva v únii, informoval včera s odvolaním sa na hovorcu poslancov za CDA holandský denník Financieele Dagblad. Už v pondelok sa v holandských médiách objavila informácia, že vládna Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD), podporovaná LPF, považuje Slovensko, Poľsko a Lotyšsko za krajiny, ktoré nebudú pripravené na členstvo v únii v roku 2004. Hovorca Európskej komisie pre rozšírenie Jean-Christophe Filori však zdôraznil, že tieto názory nie sú oficiálnym postojom holandskej vlády alebo parlamentu. "Nepovažujem tento signál ani za definitívny, ani za rozhodujúci, ale charakteristický pre nadchádzajúce obdobie, a to nielen v Holandsku," zdôraznil v reakcii na najnovší vývoj poslanec NR SR a hlavný vyjednávač s EÚ Ján Figeľ. Uvádzajú Hospodárske noviny.
Rozšírenie EÚ sa nestane pre Európu nočnou morou, ako to predpovedajú niektorí jeho odporcovia. V žiadnej oblasti neexistujú v kandidátskych krajinách také problémy, ktoré by sa nedali vyriešiť v stanovenom čase, tvrdí komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen v Národnej obrode. "Toto je najlepšie pripravené rozšírenie v histórii únie. Nemožno síce vylúčiť riziká - politické, finančné, ekonomické - ale bez rozšírenia by boli ešte väčšie,“ vyhlásil Verheugen.
Slovenské domácnosti vlani minuli za potraviny takmer tretinu zo všetkých bežných výdavkov. V porovnaní s najvyspelejšími krajinami je to dvaapolkrát viac. Posledný septembrový prieskum Eurostatu, štatistického úradu EÚ, však tvrdil, že Slovensko má najlacnejšie potraviny v Európe. "Ceny potravín závisia od príjmov. Ak sú na Slovensku najnižšie priemerné mzdy nielen v porovnaní s krajinami Európskej únie, ale aj v porovnaní s ostatnými prechodovými krajinami, potom je logické, že musíme mať aj najnižšie ceny potravín," cituje Pravda Gejzu Blaasa, riaditeľa Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Podľa Blaasa sa nízke mzdy premietajú do cien potravín, pretože drahšie potraviny by si nikto nemohol dovoliť kúpiť.
Ak chceme na Slovensku vydávať za potraviny menej peňazí, musíme viac zarábať. A budeme, samozrejme, keď nám zasa zdražejú elektrinu a plyn, čo sú pre ľudí rovnako nevyhnutné výdavky ako potraviny.
Štyri kandidátske krajiny - Slovensko, Maďarsko, Lotyšsko a najmä Poľsko, dostali od EK vážne varovanie v oblasti poľnohospodárstva a musia vyvinúť veľké úsilie, aby dosiahli požadovanú úroveň. Ako píše denník Le Figaro, v opačnom prípade každá zaostávajúca krajina buď "nedostane" od Bruselu pomoc, alebo ju bude musieť "splatiť". Francúzsky denník o štyroch krajinách písal v spojitosti s Integrovaným systémom administrácie a kontroly. Ide o agentúru poverenú registrovaním stád a delimitáciou parciel. Dodávajú Roľnícke noviny.

ll

SME

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?