Viac ako tri roky sme si museli počkať na nový album francúzskej dvojice Air. Za ten čas Jean-Benoit Duckel a Nicolas Godin ponúkli nielen staršie pesničky na kompilácii Premiers Symptomes, ale najmä vydarený minuloročný soundtrack k filmu Virgin Suicides. Kto ho nepočul, asi bude prekvapený tým, čo nájde na novinke 10 000 Hz Legend.
Aj keď pilotný singel Radio #1 dáva tušiť, že Air naďalej ostali pri ľahko stráviteľnom, náladu povznášajúcom pesničkárstve, nie je to celkom tak. Väčšina albumu pokračuje v elektronikou zahalenej melanchólii Virgin Suicides a ani texty už nie sú o sexy chlapcoch a Kelly pozorujúcej hviezdnaté nebo. To, čo sa nezmenilo a vďaka čomu Air aj tentoraz bezpečne rozpoznáte, je zvláštne retro-novátorstvo prejavujúce sa spájaním inšpirácií zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov s najnovšími štúdiovými vymoženosťami. Ako keď Vangelisa a J. M. Jarrého skrížite s Kraftwerk a túto novú kvalitu preženiete cez desiatky efektov a okoreníte vycibreným zmyslom pre chytľavé melódie, ktorý tomu celému dá podobu zmysluplnej pesničky.
Prístup, pri ktorom všetko ľudské najskôr prejde elektronickými schladzovačmi emócií, je názorne popísaný v úvodnej skladbe Electronic Performers, akomsi memorande všetkého, s čím Air doteraz prišli. A na dôkaz svojich tvrdení hneď v nasledujúcej How Does It Make You Feel? geniálne krížia strojový hlas (presne taký ako Radiohead vo Fitter Happier z albumu OK Computer), recitujúci ľudsky smutný text s pôsobivo aranžovaným spevom v refréne.
Vrchol albumu, ak sa vôbec v prípade albumu preplneného skvelými kúskami dá hovoriť o vrchole, tak prichádza trošku predčasne, ale naozaj stojí za to. A to máte ešte stále pred sebou podstatnú časť takmer hodinovej kolekcie, z ktorej ucelenosti výrazne vybočuje akurát pesnička The Vagabond. Spoluautorsky a najmä vokálom sa na nej podieľal Beck, pričom by určite viac pasovala na jeho ostatný počin Midnight Vultures ako sem. Našťastie, The Vagabond je jediná vec, ktorú sa po čase oplatí preskočiť, aby nezdržovala na ceste k Lucky And Unhappy, People In The City, Sex Born Poison a ostatným „čerešničkám na tejto chutnej francúzskej torte“.
Pokiaľ vás nedávno naštvali príklonom k prihlúplej módnej vlne a báli ste sa, že čosi podobné vás môže postretnúť aj v prípade tohto CD, tak už opäť môžete pokojne spávať. Z Air sa nestali vypočítaví obchodníci, ostali muzikantmi.
RADO ONDŘEJÍČEK
(Autor je redaktor magazínu inzine.sk)
