FOTO - KIKUTAKE YUKI
Za komunizmu platila rovnosť pohlaví v prístupe ku vzdelaniu. Vysvetliť, prečo sa vytratila, sa dnes snaží viacero výskumov. Predpokladá sa, že na vine je školský systém z 90. rokov a ekonomické problémy. Úspech žien na vysokých školách, ako tvrdí teória, je pokračovaním ich úspechu na nižších stupňoch. V Mongolsku je povinné absolvovať osem tried. „Chlapci sú v mladšom veku hraví a nezbední, škola ich nezaujíma,“ hovorí T. Amgalan, riaditeľ mimovládnej organizácie Gender centrum. „Zodpovednejšími sa stávajú až v poslednom ročníku strednej školy, preto nie je dobré, keď skončia skôr.“
Prvák chémie na Mongolskej štátnej univerzite J. Batdeleg hovorí: „Keď som bol desiatak, boli sme siedmi v triede s 22 dievčatami. Teraz som jedným z troch, v triede je nás trinásť.“
Podľa profesora D. Boldbaatara z univerzity sa dievčatá lepšie prispôsobili zlej sociálnej situácii po páde komunizmu. Dievčatá viac orientované na domácnosť nehľadali útechu v alkohole, drogách či kriminalite. A tak sa im otvorila možnosť ďalej sa vzdelávať. A. Batjargal z ministerstva školstva vidí zase dôvod v tom, že v školstve sú zamestnané väčšinou ženy – na základných školách učí 90 percent žien, na stredných 70 percent a na univerzitách 50 percent.
Muži – sponzori rodiny
Chlapci, najmä v mestách, si v uplynulých rokoch radšej zakladali malé obchody a podniky, aby pomohli rodine. Najmä krátko po roku 1990, keď sa v Mongolsku rozbehla privatizácia. Členovia rodín začali pracovať v rodinných firmách, deti odchádzali zo škôl čo najskôr. Podniká sa najmä v poľnohospodárstve, vo farmárstve, v poľovníctve a lesníctve. Tieto oblasti predstavujú 33 percent mongolskej ekonomiky.
Oyun-Undraa, ktorá teraz končí štúdium ekonomiky v Ulánbátare, mohla študovať len vďaka tomu, že sa jej brat rozhodol venovať pastierstvu. „Skončil školu po ôsmej triede. Učiteľka z toho bola veľmi nešťastná, bol výborným študenomt. Rozhodol sa však byť pastierom a podporovať rodinu.“
V Mongolsku je silná teória o mužskej zodpovednosti. Ako hovorí Oyun-Undraa, na vidieku platí, že žena má študovať, aby nebola závislá od budúceho manžela. „Je to súčasť mongolskej mentality – pozíciu ženy posilňujeme tým, že jej poskytujeme vzdelanie. U mužov sa verí, že majú dosť sily prežiť aj bez vzdelania a zabezpečiť si živobytie. Manuálna práca je jedným z dôkazov,“ tvrdí expert z mimovládnej organizácie.
Stúpa počet rozvodov
„Situácia môže negatívne ovplyvniť život spoločnosti aj rodín,“ varuje Batjargal. Dodáva však, že štatistika sa predsa zlepšuje. Pred troma rokmi tvorili ženy až 70 percent absolventov univerzít.
Podľa poslankyne D. Oyunkhorolovej sa negatívne dôsledky už prejavujú – vzdelané ženy nezaujímajú nevzdelaní muži, stúpa počet rozvodov. Pravdou však je, že kým ženy obsadzujú rozhodovacie pozície vo všetkých oblastiach mongolskej ekonomiky, politická moc zostáva v rukách mužov. V 76-miestnom parlamente je len šesť žien. A to je najviac za posledné roky.
Ekonómovia veria, že situáciu vyrieši trh. Nadbytok vzdelaných síce spôsobuje, že nie všetci si nájdu prácu, ale stále majú lepšie možnosti ako robotníci a pastieri. Ako hovorí Oyun-Undraa, jej brat, ktorého stádo už niekoľkokrát neprežilo silné mrazy alebo suché leto, občas ľutuje, že nepokračoval v štúdiu.
Autor: NOMIN LHAGVASURENpísané pre transition online,www.tol.cz
