(reuters, haj) FOTO - TASR/AP
Afgánka na fotografii skúša laky na nechty na trhu v meste Mazare-Šaríf na severe krajiny. Počas vlády Talibanu ženy nesmeli samy opustiť dom, musel ich sprevádzať mužský príbuzný. Takmer rok po páde Talibanu sú čisto ženské skupinky na trhu bežným javom v mestách. Mimovládna organizácia Womenkind sledovala v krajine, čo sa zmenilo od pádu talibanského režimu. „Najväčším problémom je bezpečnosť žien,“ vraví hovorkyňa organizácie Llana Cravitzová. Pre obrovskú chudobu sú ženy často využívané ako obchodná komodita. Správa hovorí o desaťročnom dievčatku, ktoré rodina údajne predala za 100 kilogramov múky. Polovica žien je stále prinútená vydať sa skôr, ako dovŕšia 15 rokov. V Afganistane zomrie podľa správy každých 30 minút žena pri pôrode, štatistika je druhá najhoršia po Sierre Leone. Bez akékohoľvek identifikačného preukazu je tu 98 percent žien, teda akoby vôbec neexistovali.
Pozítívne podľa správy je, že ženy sa vracajú do práce a do škôl, v Afganistane sú opäť právničky, učiteľky, vďaka programu World Food Programme pracujú aj ženy vdovy - asi 500 ich v rámci tohto programu pečie chlieb a predáva ho. Obrovský je záujem o vzdelanie. Vo februári sa prvýkrát po piatich rokoch zúčastnila prijímačiek na univerzity aj tisícka žien. Škôl však nie je dosť - pre dievčatá ani pre chlapcov. „Naše školy sú preplnené, hlad po vzdelaní je obrovský. Musíme vzdelávať ženy aj mužov, lebo tí budú inak poznať len mentalitu vojny a útlaku žien,“ hovorí bývalá ministerka pre ženské práva Sima Samarová.
Obrovské sú však rozdiely medzi Kábulom a vidieckymi časťami krajiny, kde podľa správy dokonca ešte funguje talibanská polícia pre ochranu mravov. Žene, ktorá nechodí v burke, údajne hrozí bitka. Ako hovorí Sahraa Karimi, Afgánka žijúca na Slovensku: „Najdôležitejšie je, aby si žena mohla vybrať. Keď chce byť dobrou matkou a manželkou, dobre, ale ak chce študovať a byť prospešná pre spoločnosť, nech je jej to umožnené.“
