TELEVÍZIA
Dni dobré a dni zlé
Legenda o Divadle na Korze, dokumentárna trilógia. Réžia: Ľubomír Fifik
V nedeľu večer sa na STV 2 (20.30 h) ukončí časťou nazvanou Deň zlý dokumentárna trilógia režiséra Ľubomíra Fifika o Divadle na korze, o súbore, ktorý svojím osudom symbolizoval celé jedno neľahké obdobie v živote nášho národa.
Trojdielny film je zložený z archívnych materiálov i zo spomienok pamätníkov tohto divadla. Ešte aj tieto súčasné dokrútky sa okamžite stali vzácnym dokumentom. Jedna z tých, ktorí si na začiatky tohto divadla zaspomínali - Zora Kolínska - už, napríklad, nie je medzi nami. Aj tento moment podčiarkuje fakt, že priebežné zachytávanie krehkých okamihov divadla sa nedá odložiť nazajtra. Ak niečo v divadle existuje, tak tu a teraz. Fifikov dokument o tragike i absurdite jedného divadla a jednej doby je poučný i vtipný zároveň. Päť hviezdičiek si zaslúži už len fakt, že vznikol. Na päť výkričníkov je zas to, že ak bude chcieť o tridsať rokov niekto nakrútiť podobný dokument o dnešnom divadle, nebude mať - aj napriek neporovnateľnej úrovni audiovizuálnej techniky - k dispozícii oveľa viac archívnych materiálov, ako sa zachovalo z čias korzárov. Veď čo sa vlastne v poslednom čase zaznamenalo pre televíziu? Okrem krátkych spravodajských šotov to bol azda len film režisérky Yvonne Vavrovej o práci Jozefa Bednárika na muzikáli Grék Zorba, odvysielaný koncom septembra.
Stáva sa módou plakať nad tým, že Česká televízia si na rozdiel od tej našej stále naivne myslí, že divadlo žije. Pritom nielen odborné archívy, ale aj verejnoprávna televízia má časť zodpovednosti na zachytení dobrých dní nášho kultúrneho života. Pre všetky tie dni zlé, ktoré môžu nastať.
HODNOTENIE: *****
ZUZANA ULIČIANSKA
HUDBA
Šialene smutný Beck
Beck: Sea Change. Geffen Records/Universal 2002
Po ôsmich rokoch sa končí vzťah speváka a jeho priateľky. Beck Hansen berie do rúk gitaru a za pár dní vyspieva žiaľ. Album sa volá Sea Change a je ôsmou platňou kúzelníka so slovami a zvukom. Ťažkej téme výdatne pomohol aj producent albumu Nigel Godrich.
Syn Warholovej herečky a bluesgrassového hudobníka na truc folku a blues začal hudobnú dráhu v newyorskej vychytenej štvrti East Village na anti-folkovej scéne, ktorá pesničky po svojom zlepšovala punkovou antiestetikou a všetkým, čo bolo nové. Vnútorný boj medzi tradičnými koreňmi a inovátorstvom sa na Beckových albumoch, ktoré vychádzajú od začiatku deväťdesiatych rokov, strieda ako sínusoida. Raz ho prirovnávajú k pesničkárovi Bobovi Dylanovi, inokedy sa to nedá, lebo Beck naaranžuje všetko v štýle hip-hopu, alebo nezávisláckej gitarovej muziky ako zo Seattlu. Aj v rámci jednej platne sa so štýlmi hrá a mätie tých, čo vo všetkom hľadajú hlbšie zmysly. Z albumu Odelay skočil k Mutations, pocte brazílskej revolúcii v umení, z hudby 70. rokov na Midnight Vultures prešiel na Sea Change, úprimnú, vraj najúprimnejšiu výpoveď.
„Vždy píšem osobné veci,“ hovorí v rozhovore pre Rolling Stone. „Dojmy sú lepšie ako pojmy. Navyše totálne obnažené.“ S kapelou nahral piesne, ktoré majú tentoraz bližšie ku koreňom country, folku, pesničkárstvu. Priezračné kompozície však skrížil s psychedelickou melódiou. Rolling Stone dal prvýkrát Beckovmu albumu päť hviezdičiek, dostali ho tóny country, ktorým tamojší človek najlepšie rozumie. Naše tri hviezdičky sa viac tešia na skladby, ktoré Beck pripravuje s Danom the Automatorom, Corneliom a Dust Brothers.
HODNOTENIE: ***
DENISA VOLOŠČUKOVÁ
FILM
Ice Age: Zvieratá sú lepší ľudia
Doba ľadová (Ice Age), USA 2002. Réžia: Carlos Saldanha, Chris Wedge
Hovoriace zviera je pre návštevníka kina už dnes samozrejmým sprievodcom. Keby kohút naozaj zakikiríkal alebo somár naozaj povedal i-á, úplne by nás to vystrašilo. Pre milovníka animovaného filmu je kocúr v čižmách pravidlom, nie výnimkou. V žiadnej inej forme nie je tradícia bájky taká živá ako v kreslenom filme. Už Disney s láskou spracoval Ezopove bájky a aj jeho adepti hojne využívali výhody úžitkového morálneho zvieraťa na poúčanie ľudstva.
Poučenie z Ice Age, najnovšieho príkladu tohto žánru: všetky zvery budú bratia. Mamut, šabľozubý tiger a leňochod zachránia maličké ľudské mláďa pred zamrznutím a napriek všetkým prekážkam a rozdielom ho dodajú jeho ustarostenému otcovi. Tiger drží diétu a rozdá si to so svojím druhovým kolegom tigrom - zloduchom. Leňochod, ktorému to inak myslí skôr pomaly a pomaly mu to aj hovorí, sa vypne k svetlým momentom. Každý koná proti svojej prirodzenosti a mäsožravého homo sapiens zušľachtí na presvedčeného vegetariána. Len človek sa v dobe ľadovej svoju vlastnú reč ešte nenaučil a len hlúpo čumí na faunu, ktorá ho v každom ohľade mravne vysoko prevyšuje. Okrem tohto milého nápadu je však táto kreslená komédia asi taká plochá, aké hornaté má kulisy. Bez obligátneho osladenia chutí toto ponaučenie dosť kyslo, aj keď ani zvieratá si navzájom nie sú celkom rovné, lebo niektoré sú si o niečo rovnejšie.
Ale jeden mamut, ako sa hovorí, animovanú jeseň nerobí. Ani tá malá praveká veverička, keď sa ako priebežný zabávač running gag celý čas márne snaží zahrabať do ľadu oriešok. Len čo vyryje škáročku, zahrmí lavína, a len čo je dobrota uložená v ľade, hneď sa z neho vyšmykne. V tom, ako sa smejeme z tej zúrivej snahy, je to skutočné ponaučenie z tohto filmu: najprv žrádlo, potom morálka.
HODNOTENIE: **
ANDREA PUKOVÁ
