Dublin 19. októbra (TASR) - Zmluva z Nice sa nepredáva práve ľahko. Ani európski lídri, ktorí sa o jej obsahu pred dvoma rokmi dohadovali nepretržite štyri dni a noci, nemôžu povedať, že jej celkom rozumejú. Ale aj napriek tomu, 14 členských štátov Európskej únie (EÚ) už tento dokument, ktorý má riešiť všetko od rovnováhy moci v rozšírenej únii až po jej úlohu v mierových misiách, ratifikovalo. Len Írsko, kde ako v jedinej krajine EÚ schvaľujú zmluvu voliči v referende, ju odmietlo. Keď neviete, voľte nie - tak vtedy znel úspešný slogan odporcov Nice. Írsko vstúpilo do únie pred 13 rokmi ako jej najchudobnejší člen. Teraz je druhou najbohatšou členskou krajinou. Írske hospodárstvo, vyživované štedrými subvenciami z Bruselu, prerástlo svojich chlebodarcov, pritiahlo tisíce zahraničných investorov a pracovníkov. Vlani sa však keltský tiger unavil. Veľké podniky sú možno naklonené kladnej odpovedi v referende, malé firmy ale váhajú.
Odporcovia zmluvy z Nice argumentujú, že aj keď príde do Írska len jediné percento ľudí z tých 75 miliónov, o ktorých sa má únia za rok a pol rozrásť, krajinu tento príliv ľudí z Východu celkom zadusí. Toho sa bojí veľa Írov. "Rozhodne hlasujem nie. Máme dosť utečencov. Máme ich viac, než si môžeme dovoliť. Najskôr sa musíme postarať sami o seba, a potom sa môžeme zaujímať o iných," vraví obyvateľka Írska. Najvyšší predstavitelia únie sa zhodujú na tom, že druhé írske "nie" môže spôsobiť šok a oddialiť rozšírenie o celé mesiace, či dokonca roky. "Ľudia zo strednej a východnej Európy budú mať problémy pochopiť írske nie, budú to vnímať ako pribuchnutie dverí. Írski voliči zrejme nemajú taký cieľ, ale každý musí vedieť, že zmluva z Nice je podmienkou na to, aby sa mohlo vyjednávanie s kandidátmi dokončiť. Ak Íri povedia nie, budeme mať veľmi vážny problém a neverím, že by sa dal rýchlo vyriešiť," vyhlásil komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen. Mocní írski katolícki biskupi sa tiež modlia za kladný výsledok referenda. Podľa prieskumov verejnej mienky bude dnes hlasovať viac ľudí, ako vlani. Len štvrtina z nich však chápe, o čo v ňom ide a podstatná časť sa doteraz nerozhodla, aký signál vyšle zvyšku Európy. Minulý rok hlasovalo proti zmluve z Nice 54 percent voličov. Volebná účasť však bola nízka a niektorí Íri nepochopili správne otázku v referende. Báli sa, aký bude mať rozšírená únia vplyv na ich krajinu a mali tiež strach zo straty neutrality, keď EÚ vytvorí vlastné sily rýchleho nasadenia. Írsky premiér Bertie Ahern sa preto rozhodol vypísať nové referendum - navyše s dodatkom, ktorý zaručuje zachovanie neutrality Írska. Na írskych voličoch tak dnes leží ťažké bremeno. Tí, ktorým dotácie EÚ priniesli veľký úžitok, teraz musia rozhodnúť, či sa k európskemu klubu pripoja j ďalšie krajiny.
