EUROSERVIS: Súhrn správ z 21. októbra

BRATISLAVA 21. októbra (SITA) - PRODI: Sme blízko cieľa, ale ešte v ňom nie smePredseda Európskej komisie Romano Prodi uvítal výsledky írskeho referenda, v ktorom sa občania tohto štvormiliónového štátu s veľkou prevahou vyslovili za Zmluvu z Nice

, umožňujúcu únii rozšíriť sa o nových členov. "Tento veľmi pozitívny výsledok je podstatným príspevkom v našej historickej misii rozšírenia. Teraz môžeme pristúpiť k záverečným prípravám na rozšírenie EÚ," povedal v nedeľu Prodi, ktorý ocenil najmä osobný príspevok írskeho premiéra Bertieho Aherna. Prodi však pripomenul, že aj keď je únia blízko k cieľu, ešte v ňom nie je. "Na budúci týždeň sa stretneme na summite v Bruseli, aby sme posúdili zostávajúce otvorené otázky.
MZV: Írske referendum predpokladom fungovania rozšírenej EÚ
Írske referendum a jeho výsledok sú dôležitým predpokladom ratifikácie Zmluvy z Nice ako právneho základu pre fungovanie rozšírenej Európskej únie (EÚ). Uvádza sa to vo vyhlásení Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR v nedeľu k referendu, v ktorom sa až 62,89 percenta voličov vyslovilo za zmluvu. Obyvatelia Írska využili svoje ústavné právo a konkrétnym spôsobom podporili napredovanie procesu európskej integrácie, vrátane prijatia nových členov. Nastávajúce historické rozšírenie EÚ je príležitosťou na zacelenie rán minulosti a odstránenie umelých deliacich čiar prostredníctvom stabilizácie mieru, demokracie a prosperity, uvádza sa vo vyhlásení.
PREZIDENT: Občania Írska dali zelenú rozširovaniu EÚ
Prezident Rudolf Schuster v nedeľu privítal výsledok referenda v Írsku a poďakoval sa jeho občanom. Potvrdením zmluvy z Nice dali zelenú rozširovaniu Európskej únie (EÚ), ktoré bude pokračovať v zvolenom tempe a tým aj šancu Slovensku získať členstvo už od 1. januára 2004. Občania Írska podľa prezidenta vyslali tiež posolstvo únii, že v zjednotenej Európe budú rozhodovať aj malé krajiny. Preto ich spolupráca bude v budúcnosti veľmi dôležitá, aj keď majú rozdielne jazyky a kultúry.
BBC: Íri uprednostnili záujmy Európy pred vlastnými
Výsledok írskeho referenda komentuje viacero britských denníkov. Financial Times píše, že na tohtotýždňovom stretnutí v Bruseli musia európski lídri vysloviť pevný záväzok ukončiť proces rozšírenia. Musia sa tiež poučiť z výsledkov írskeho referenda. Po prvé v tom, že politici by mali pri svojich rozhodnutiach viac dbať na voličov. Írski voliči minulý rok odmietli zmluvu z Nice preto, lebo vláda im nevysvetlila dostatočne jej dôležitosť. Ďalším poučením je to, že rozšírenie nie je v EÚ až také nepopulárne ako sa predpokladalo. Írski voliči sa rozhodli uprednostniť záujmy celej Európy pred záujmami vlastnými. Prakticky súhlasili s tým, že značné subvencie, ktoré dostávajú z EÚ poklesnú, keďže zdroje sa presunú do chudobnejších krajín východnej Európy.
RAKÚSKO: Spokojnosť s výsledkom írskeho referenda
Kladný výsledok referenda v Írsku o Zmluve z Nice prijali v nedeľu v Rakúsku s uľahčením. Spolkový kancelár Wolfgang Schüssel (ÖVP) uviedol, že je s výsledkom spokojný. "Írske "nie", by spôsobilo obrovské právne a politické problémy," zdôraznil. Poučenie z Írska: "Ľuďom treba vysvetľovať, čo je to Európa." Ministerka zahraničných vecí Rakúska Benita Ferrerová-Waldnerová povedala, že Íri si uvedomili dôležitosť referenda pre rozšírenie Európskej únie. Vedúca delegácie poslancov za ÖVP v Európskom parlamente Ursula Stenzelová pokladá výsledok referenda za vynikajúci. "Je to dobrý signál, Íri už nie sú tí, čo rozšírenie blokujú."
ÍRSKO: Európa si vydýchla, no bolesti hlavy zostávajú
Hlavní predstavitelia východnej aj západnej Európy si v nedeľu zhlboka vydýchli po oznámení výsledkov referenda o Zmluve z Nice v Írsku, ktoré otvorilo cestu pre vstup 10 kandidátskych krajín do únie roku 2004. Nemecký kancelár Gerhard Schröder pochválil Írov za to, že ukázali ich "zodpovednosť za osud Európy". Poľský prezident Alexander Kwasniewski sa poďakoval írskej vláde za odstránenie všetkých prekážok na prijatie zmluvy, ako aj EÚ za to, že dokázala "počúvať všetky obavy írskych voličov". Ako uviedol britský denník The Telegraph, rozšírenie EÚ však ešte nie je garantované. Nemecko, Holandsko, Británia a Švédsko, všetko "čistí" platiči, sa dožadujú reforiem agrárnej politiky ešte pred rozšírením, pretože sa obávajú enormného nárastu poplatkov.
GRÉCKO: V komunálnych voľbách vyhrali konzervatívci
Hlavné mesto Grécka bude mať na čele po prvýkrát ženu. 48-ročná Dora Bakoyianniová, členka konzervatívnej strany Nová demokracia, získala v nedeľných komunálnych voľbách jasnú väčšinu hlasov. Zvíťazila nad terajším socialistickým primátorom Christosom Papoutsisom. Bakoyianniová sľúbila, že využije olympijské hry v Aténach roku 2004 na to, aby svetu predstavila antické dedičstvo Grécka. "Vyhrali sme," povedala budúca primátora svojim prívržencom a hovorila o fantastickom víťazstve. Konzervatívci vyhrali aj v ďalších veľkých mestách ako Pireus a Solún.
EÚ: Šéfovia diplomacií pripravujú pôdu pre dohodu o rozšírení
Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie sa v pondelok popoludní stretnú v Luxemburgu, aby pripravili pôdu pre nadchádzajúci summit pätnástky, ktorého úlohou je dosiahnuť dohodu o financovaní rozšírenia. Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen varoval, že bruselský summit potrvá tak dlho, ako bude na dosiahnutie dohody treba. Hneď po príchode do Luxemburgu privítajú ministri výsledok írskeho referenda, v ktorom občania štvormiliónového štátu doslova zachránili život Zmluve z Nice umožňujúcej EÚ rozšíriť sa o nové krajiny. Pozitívny výsledok referenda potvrdil podľa úradujúceho predsedu Európskej rady Andersa Fogha Rasmussena ambíciu dánskeho predsedníctva uzavrieť v decembri rokovania s desiatimi krajinami. Ako však pripomenul, dánske predsedníctvo samotné to nedokáže a dohodu o financovaní rozšírenia bude možné dosiahnuť iba pod podmienkou, že všetky krajiny sú pripravené na kompromisy. Bruselský summit sa začne vo štvrtok.
SLOTA: Maďarská menšina zneužíva európske fondy
Na zneužitie európskych fondov a grantov maďarskou menšinou poukázal dnes predseda Pravej slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota. Na tlačovej besede protestoval proti vydaniu a distribúcii publikácie s názvom Kultúra maďarskej menšiny, ktorú financovali z európskych peňazí. Podľa Slotu je poburujúce, že brožúra autora Ladislava Tankóa sa objavuje na základných školách na severe Slovenska a vysvetľuje, prečo sú Maďari v SR menšinou. Zároveň poznamenal, že európske prostriedky sú určené pre všetky národnostné menšiny a nielen pre Maďarov.
EÚ: Koruna po írskom referende zhodnotila až na 41,500 SKK/EUR
V pondelok ráno slovenská koruna posilnila po víkendovom írskom referende, v ktorom sa Íri priklonili k rozšíreniu Európskej únie o nových kandidátov. Výsledky referenda tak posilnili slovenskú menu z ranných 41,550 / 600 SKK/EUR na 41,500 SKK/EUR (stred). Ako uviedol díler UniBanky Patrik Malec, pri tejto úrovni sa zhodnocovanie koruny zastavilo, keď si domáce aj zahraničné banky začali zatvárať svoje pozície a skorigovali korunu na 41,650 / 700 SKK/EUR. Podľa Maleca, podobný vývoj v úvode pondelňajšieho obchodovania zaznamenali aj okolité zahraničné meny. Díler očakáva, že slovenská koruna bude voči euru ešte posilňovať.
ŠVÉDSKO: V novej vláde aj oponenti EMÚ
Švédsky premiér Göran Persson predstavil v pondelok novú vládu, v ktorej sú aj dvaja oponenti vstupu Švédska do Európskej menovej únie (EMÚ). Takmer polovicu postov (10 z 22) v novej vláde obsadili ženy. Persson vymenoval vládu päť týždňov po voľbách. Sú v nej aj bývalý minister obchodu Leif Pagrotsky, ktorý sa stal minister priemyslu. Niekdajšia ministerka poľnohospodárstva Margareta Winbergová sa stala vicepremiérkou, zodpovednou aj za rovnosť podmienok pre mužov a ženy, čo je vo Švédsku veľmi sledovaná oblasť. Pogrotsky a Winbergová vystupujú proti členstvu Švédska v eurozóne, o čom plánuje Persson vyhlásiť na budúci rok referendum.
HOYER: Výsledok írskeho referenda vydláždil cestu kandidátom do EÚ
Výsledky sobotňajšieho referenda v Írsku vydláždili cestu kandidátskym krajinám, vrátane Slovenska, do Európskej únie (EÚ). Odkazom pre členské krajiny je, že rozšírenie únie je možné, ak sa o to zabojuje, uviedol dnes na tlačovej besede Aliancie nového občana (ANO) prezident Európskej liberálnodemokratickej a reformnej strany (ELDR) a poslanec Európskeho parlamentu (EP) Werner Hoyer. Osobne nepovažuje zmluvu z Nice za dobrú, pretože členské krajiny vyvíjali v prístupovom procese veľký tlak na vnútorné reformy asociovaných krajín a zabudli na reformy súčasnej európskej pätnástky. "Želal by som si, keby zmluva z Nice riešila vnútorné problémy EÚ po stránke inštitucionálnej a právnej," dodal Hoyer.
ČR: Vláda schválila rozpočet na rok 2003
Česká vláda v pondelok schválila štátny rozpočet na rok 2003, ktorý počíta s deficitom vo výške 111,3 mld. CZK, uviedol minister financií Bohuslav Sobotka po zasadaní vlády. Vláda pôvodne počítala so schodkom 157,3 mld. CZK, avšak v nedeľu večer sa dohodla, že uhradí iba časť strát České konsolidační agentury (ČKA) a obmedzila taktiež plánované výdavky jednotlivých rezortov. Do rozpočtu na budúci rok sa dostala strata štátnej agentúry ČKA iba za rok 2001, a to vo výške 18,6 mld. CZK.
EÚ: Stredoeurópske trhy stúpli po výsledkoch referenda v Írsku
Stredoeurópske devízové trhy a trhy obligácií si po referende v Írsku vydýchli a zaznamenali pozitívny vývoj. Írske referendum o Zmluve z Nice totiž odstránilo vážnu prekážku rozširovania Európskej únie (EÚ). Meny Poľska, Maďarska, Českej republiky a Slovenska posilnili v pondelok predpoludním približne o jedno percento, pretože investori nadšene privítali výsledok referenda, ktoré by v prípade negatívneho výsledku vážne ohrozilo vstup desiatich kandidátov do EÚ v roku 2004. Analytici povedali, že výsledok írskeho referenda podporil aj stredoeurópske akciové burzy, avšak prírastky cien akcií zrejme obmedzí negatívna nálada na medzinárodných trhoch.
FIME: Dom Európy Bratislava sa stal členom FIME
Po troch rokoch kandidátstva sa 19. októbra stal Dom Európy Bratislava členom Medzinárodnej federácie Domov Európy, ktorý dnes spája 129 členských združení z 34 krajín. Ako na tlačovej besede v pondelok uviedol jeho predseda Peter Beňuška, oblasťou pôsobenia slovenskej organizácie bude naďalej hlavne problematika miestnej a verejnej správy. K ďalším aktivitám, v ktorých má už slovenský Dom Európy skoro päťročné skúsenosti - vznikol v decembri 1997 - bude patriť aj práca s mládežou, či oblasť občianskej diplomacie. Podtónom všetkých aktivít je rozvoj modernej demokratickej spoločnosti a snaha prispieť k lepšej príprave a informovanosti odborníkov i obyvateľov pred vstupom do Európskej únie. Keďže SR patrí k desiatke kandidátskych krajín, ktoré by do EÚ mohli vstúpiť v roku 2004, zámerom bratislavského Domu Európy je aj informačná kampaň o vstupe do európskeho bloku.
VERHEUGEN: Kritizuje Francúzsko za prístup k priamym platbám
Komisár Európskej únie (EÚ) pre rozšírenie Günter Verheugen kritizoval v pondelok Francúzsko za to, že doteraz nenaznačilo ochotu na zmeny v systéme poľnohospodárskych dotácií únie, ktoré by pomohli financovať vstup nových členských krajín. Paríž minulý týždeň odmietol nemecký návrh, aby sa priame platby poľnohospodárom súčasnej európskej pätnástky znižovali v priebehu ďalšej dekády a potom o ďalšie dve percentá ročne. Nemci by tak chceli vyvážiť plánovaný postupný nárast dotácií v nových členských štátoch."Musíme sa držať nastúpenej stratégie a znižovať celkové výdavky v EÚ, aby sme mohli zvládnuť dodatočné výdavky spojené s rozšírením," uviedol v pondelok Verheugen pre televíznu stanicu ARD.
EK: Desať štátov musí zaviesť zákon o recyklácii automobilov
Európska komisia (EK) v pondelok schválila formálne varovania voči desiatim členským krajinám Európskej únie, ktoré nezaviedli zákon týkajúci sa recyklácie automobilov. Znamená to, že krajiny môžu čeliť súdnemu konaniu. Francúzsko, Belgicko, Luxembursko, Taliansko, Veľká Británia, Írska republika, Grécko, Španielsko, Portugalsko a Fínsko doteraz neschválili právnu normu, ktorá mala byť v ich zbierkach zákonov už od apríla tohto roku. Podľa normy EK musia výrobcovia automobilov finančne pokryť izolovanie toxických častí zo starých automobilov a recykláciu väčšiny odpadu. Podľa odhadov je ročne na skládkach Európskej únie 9 miliónov ton áut ročne. Ako v tejto súvislosti uviedla komisárka EÚ pre životné prostredie Margot Wallströmová vo vyhlásení, veľkým posunom bol rok 2000, kedy členské štáty únie schválili posilnenie pravidiel týkajúcich sa hromadenia odpadu zo starých motorových vozidiel.
EÚ: Komisár Barnier navrhuje post ministra zahraničia EÚ
Európska únia by mala vymenovať jedného človeka, ktorý by bol zodpovedný za zahraničnú politiku a vonkajšie vzťahy. Uviedol pre denník Le Figaro komisár zodpovedný za regionálnu politiku Michel Barnier. Navrhol, aby sa funkcie šéfa zahraničnej politiky únie Javiera Solanu a komisára pre vonkajšie vzťahy Chrisa Pattena spojili do jednej. "Mali by sme spojiť tieto dva posty. Išlo by o ministra zahraničia EÚ, funkcia podobná ako minister zahraničia USA," povedal Barnier. Podľa Barniera by bol nový minister zahraničia členom EK, no zodpovedal by sa Európskej rade pozostávajúcej z lídrov členských krajín. "Zavedením tejto funkcie by Európa v očiach jej obyvateľov a celého sveta konečne mala jeden hlas, ktorý ju navonok reprezentuje," povedal.
ĽAVICOVÝ BLOK: Írske referendum otvorilo dvere do EÚ
Výsledky írskeho referenda otvorili dvere rozširovaniu Európskej únie (EÚ), konštatuje Ľavicový blok (ĽB), ktorý víta výsledky opakovaného referenda Írov o Zmluve z Nice. "V referende sa prejavila tolerancia a vyspelosť obyvateľov Írska voči kandidátskym krajinám," uvádza sa vo vyhlásení ĽB. Pozitívny výsledok írskeho referenda by mal zaviazať SR k zodpovednej politike "v príprave na vstup do EÚ tak, aby bola dôstojným, vyspelým a rovnocenným partnerom štátov EÚ, " dodáva ĽB.
EÚ: Rozšírenie podporuje 50 percent, vstup SR iba 38 percent
Rozšírenie Európskej únie podporuje polovica jej obyvateľstva, zatiaľ čo 30 percent je proti nemu. Ako ďalej vyplýva z výsledkov prieskumu Eurobarometer, ktorý v pondelok zverejnili v Bruseli, vstup Slovenska si želá iba 38 percent obyvateľov únie. Rovnaké percento je aj proti členstvu Slovenska v EÚ. Slovensko si tak v pravidelnom prieskume Eurobarometer udržalo svoje vlaňajšie šieste miesto v obľúbenosti spomedzi dvanástich kandidátskych krajín, hoci oproti minulému roku podporuje jeho vstup o dve percentá občanov menej ako vlani.
Najväčšiu podporu u obyvateľov terajších členských štátov únie má Maďarsko, ktorého vstup si želá 48 percent opýtaných. Nasledujú Malta (47 percent), Poľsko (44 percent), Cyprus a Česká republika (43 percent), teda štáty, ktorých majú na svojej strane stále viac zástancov ako odporcov.
CYPRUS: Podľa Grécka treba ešte vyriešiť mnoho problémov
Grécko v pondelok varovalo, že niekoľko vážnych problémov by mohlo spomaliť prístupový proces rozdeleného Cypru do Európskej únie. Grécky premiér Costas Simitis navštívi v novembri a decembri hlavné mestá členských štátov únie v snahe zabezpečiť hladký vstup ostrova do EÚ. "Existuje to ešte mnoho problémov, ktorým chceme zabrániť, aby sme sa dobre pripravili na rozhodujúci summit," uviedol hovorca vlády Christos Protopapas. Cyprus je rozdelený na tureckú a grécku časť od tureckej invázie v roku 1974, ktorá bola reakciou na grécky puč zameraný na pričlenenie Cypru ku Grécku. Grécko už niekoľko krát varovalo, že môže blokovať rozšírenie EÚ v prípade, že Cyprus bude z rozšírenia vynechaný.
SR: Írske referendum posunulo korunu k historickým hodnotám
Slovenská koruna zhodnotila v pondelok voči referenčnému euru o 30 halierov. Domáca mena hneď ráno posilnila o vyše 20 halierov na 41,550 / 600 SKK/EUR, čím reagovala na pozitívne výsledky sobotňajšieho írskeho referenda, ktoré potvrdili rozšírenie Európskej únie pre nových kandidátov. Ako uviedol díler ČSOB Andrej Zeman, na trh vstúpili v úvode dňa domáce aj zahraničné banky, ktoré nákupmi korún posilnili domácu menu až na 41,500 SKK/EUR (stred). Bankové domy si neskôr začali vyberať svoje zisky a koruna skorigovala na 41,660 / 710 SKK/EUR. V popoludňajších hodinách však zahraniční investori predajom eur opäť otočili vývoj kurzu koruny a eura, ktorý sa nakoniec dostal na 41,470 / 510 SKK/EUR.
EP: Zahraničný výbor odporúča SR antidiskriminačnú legislatívu
Zahraničný výbor Európskeho parlamentu (EP) začne v pondelok večer v Štrasburgu rokovať o návrhu rezolúcie o rozšírení, v ktorej kandidátskym krajinám pripomína dôležitosť boja proti korupcii a posilňovania administratívnych štruktúr zodpovedných za uplatňovanie európskej legislatívy v praxi. V časti venovanej Slovensku sa odporúča prijatie antidiskriminačnej legislatívy. Rezolúcia, ktorú EP prijme 20. novembra, bude poslednou pred plánovaným ukončením rokovaní o vstupe s desiatimi kandidátskymi krajinami, vrátane Slovenska. Vo všeobecnej časti rezolúcie poslanci upozorňujú na pretrvávajúce nedostatky v oblasti boja proti korupcii. V niektorých prípadoch sú znepokojení zlým postavením rómskej menšiny. Veľkým problémom zostávajú podľa návrhu administratívne kapacity, ako aj fungovanie súdnictva. "Požiadali sme slovenskú vládu, aby predložila správu o Rómoch a dúfam, že ju ešte v tomto roku dostaneme. Pozrieme sa tiež na problém s korupciou, lebo Slovensko je medzi prvými na zozname Transparency International. A konečne veľmi dôležitá je aj úloha súdov," povedal pred rokovaním výboru spravodajca EP pre Slovensko Jan-Marinus Wiersma.
BRUSEL: EK kupuje od belgickej vlády svoje staré sídlo
Európska komisia (EK) vyjadrila v pondelok súhlas s kúpou svojho starého sídla od belgickej vlády za sumu 552,88 miliónov eur. Z dokumentov, ktoré získala agentúra Reuters, vyplýva, že dohoda o kúpe má byť podpísaná v stredu. Budova Berlaymont v centre Bruselu, prezývaná aj Berlay monštrum, by sa opäť mala stať sídlom EK v roku 2004. Asi tri tisíc úradníkov sa muselo v roku 1991 vysťahovať z budovy v tvare X potom, čo sa objavili obavy, že azbest nachádzajúci sa v stenách je nebezpečný pre zdravie. Rekonštrukcia 13-poschodovej budovy, ktorá sa stala sídlom EK v roku 1967, stála miliardy eur.
MZV: Kukan do Prahy na stretnutie Laekenskej skupiny
Na utorkovom stretnutí ministrov zahraničných vecí desiatich krajín kandidujúcich na členstvo v Európskej únii (EÚ) v Prahe sa zúčastní aj šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan. Šéfovia diplomacie krajín takzvanej Laekenskej skupiny budú diskutovať najmä o Strategickom dokumente a pravidelných správach Európskej komisie. Budú tiež hovoriť o spolupráci pristupujúcich krajín v záverečnej fáze rokovaní. Zástupcovia kandidujúcich krajín chcú na pražskom stretnutí prijať spoločné vyhlásenie k finančnému zabezpečeniu rozširovania EÚ. Na záver stretnutia ministrov zahraničných vecí prijme na Pražskom hrade prezident ČR Václav Havel.
FISCHLER: Poľnohospodárstvo a rozšírenie netreba spájať
Komisár EÚ pre poľnohospodárstvo Franz Fischler varoval v pondelok kritikov reformy, aby nezneužívali poľnohospodárstvo ako prostriedok na obmedzenie nákladov na rozšírenie EÚ. Podľa Fischlera by sa rozšírenie oneskorilo, ak bolo spájané s reformou Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ. Proti reforme CAP sa stavia najmä Francúzsko, Španielsko a Írsko, ktoré zo súčasného systému profitujú. "Tí, čo chcú spájať poľnohospodárstvo a rozšírenie by mali nájsť odvahu a povedať, čo by to v praxi znamenalo - odklad rozšírenia," uviedol Fischler.

kh

SME

EUROSERVIS: Súhrn správ z 21. októbra

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EUROSERVIS: Súhrn správ z 21. októbra

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?