vo Francúzsku.

V oblasti duševného zdravia treba opustiť pretrvávajúce klišé – vyučujúci nemajú viac problémov v tejto oblasti ako iná francúzska populácia. Približne tretina pedagógov má stavy úzkosti. Obávajú sa silnej únavy (60 percent), pocitu bezmocnosti (vyše 40 percent) ako aj morálnej zodpovednosti alebo konfliktov.

Učitelia základných škôl sa obávajú najmä nadriadených, služieb v jedálni počas obeda a stretnutí s rodičmi žiakov. Učitelia rôznych typov stredných škôl a lýceí sa obávajú služieb v jedálni, dozoru počas veľkej prestávky, udržiavania disciplíny a riešenia konfliktov medzi žiakmi.

Pätina vyučujúcich sa obáva rôznych foriem agresie, najmä ženy. Vyše 50 percent učiteliek stredných škôl a lýceí sa obáva verbálnych agresií. Obavy z rovnakých agresií má aj 40 percent učiteliek základných škôl, 20 percent učiteliek sa obáva aj fyzických agresií.

Rôzne typy stresu v radoch vyučujúcich sa neprejavujú psychiatrickými diagnózami. Fakt, že vyučujúci konzumujú viac psychotropných liečiv oproti ostatnej populácii, neznamená, že sú viac chorí, ale že sa lepšie liečia. Stres učiteľov sa prejavuje v inej psychosomatickej forme – v alergiách, nespavosti, vredoch a migrénach.

V teréne výsledky MGEN berú skepticky. Problematika vyučujúcich naráža na organizovaný „múr mlčania“. Pre túto profesiu neexistuje odbor pracovného lekárstva, riadenie ľudských zdrojov je v zárodku, mnohé by sa malo urobiť v oblasti prevencie a spracovania výsledkov patologických stavov, ktoré sa vyskytujú medzi vyučujúcimi, konštatoval denník Le Monde.

(tasr)