BRATISLAVA. Spleť úzkych uličiek, prekvapivých schodísk, zelených záhrad a romantických zákutí skrýva viacero architektonických skvostov. Pozná ich však len malá skupina tamojších obyvateľov, historikov umenia či architektov.
Najzaujímavejšie vily v kopci medzi Horským parkom, Slavínom a Hradom postupne predstavíme v seriáli „Vily Bratislavy“. Rozoberieme ich architektúru a históriu a zároveň poodkryjeme príbehy ľudí, ktorí v nich žili.
Za múrmi honosných sídiel sa skrývajú nielen príbehy veľkých architektov, ale aj zaujímavé rodinné vzťahy, obchodné či politické stretnutia, ktoré formovali Bratislavu.
Hoci na kopci nad Bratislavou nie sú také veľkolepé a známe vily ako Savoy Le Corbusiera či brnianska Tugendhat Miesa van der Rohe, aj tu vznikli zaujímavé stavby, ktoré reagovali na aktuálne svetové trendy.
Eklektická vila "U Belgičana" pri Horskom parku.
FOTO: PT Marenčin
Palác pri Funuse
Vily
Savoy a Tugendhat
- Vily ako exkluzívne mestské obydlia sú súčasťou miest už od rímskych čias,
- na túto tradíciu nadviazali renesancia, barok aj klasicizmus;
- vďaka snahe bohatých rodín bývať v jedinečnom a originálnom priestore majú architekti možnosť vytvoriť z bývania umenie.
- Jeden z najväčších svetových architektov Le Corbusier, ktorý sa podpísal pod vznik funkcionalizmu, základné princípy tohto smeru definoval vo svojej vile Savoy v Poissy, neďaleko od Paríža.
- V našom prostredí na ňu nadviazala známa vila Tugendhat v Brne, ktorá pred pár rokmi prešla kompletnou rekonštrukciou.
- Za vilou je slávny architekt Mies van der Rohe aj silný príbeh rodiny Tugendhat čiastočne prerozprávaný v knihe Sklenený pokoj.
- Vo vile Tugendhat sa v roku 1992 Václav Klaus a Vladimír Mečiar dohadovali na rozdelení ČeskoSlovenska.
Koniec 19. storočia bol v architektúre poznačený eklekticizmom, spájaním viacerých štýlov od klasicizmu až po ľudovú architektúru. V Bratislave vtedy vzniklo niekoľko zaujímavých stavieb.
Jednou z nich je aj vila mnohým známa pod názvom „U Belgičana“. Celý jej názov je kaštieľ Móritza Huga, grófa zo Saint Genois d’Aneaucourt a stojí v susedstve už kultovej krčmy Funus.
Na rozsiahlom pozemku v blízkosti Horského parku sa pôvodne nachádzal drevený letohrádok právnika Karola Samarjaya, ktorý neskôr od neho kúpil belgický chovateľ koní gróf Móritz Hugo.
Stavba prešla na konci devätnásteho storočia rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá jej priniesla celkom nový výraz. Rozsiahla krídlová budova kaštieľa v sebe spája prvky klasicistickej architektúry, vežičky sú skôr romantické a vidno aj ľudové prvky.
Vila bola zasadená do rozsiahleho parku s jazierkami a rybníkom, patrili k nej hospodárske stavby a rozsiahly žrebčín so štyridsiatimi anglickými plnokrvníkmi.
Po smrti grófa vo vile dlhú dobu žila jeho manželka Eleonóra, ktorá sa druhýkrát vydala. Podľa nej ju potom aj nazývali Eleonórin dvor.
Kaštieľ dnes slúži na reprezentatívne účely Ekonomickej univerzite.
Jednoducho a funkčne
Dvadsiate storočie bolo plné architektonických smerov. U nás bol pred druhou svetovou vojnou a krátko po nej silný funkcionalizmus. Bratislava, to sú aj Fridrich Weinwurm, Ignác Vécsei či Emil Belluš.
Belluš vytvoril aj z ulice nenápadnú, zato zaujímavo riešenú Kállayovu vilu, ktorá bola neskôr známa už ako Markovičova vila. Belluš ako jedna z najvýraznejších postáv slovenskej architektúry netradične nechal na fasáde prvého poschodia vystúpiť arkiere. Mohol tak zaujímavo kombinovať rôzne typy okien, čo dodáva stavbe hravý charakter. Belluš navrhol aj nábytok na mieru.
Vila vznikla na objednávku právnika Jozefa Kállaya, ktorý bol od roku 1922 ministrom s plnou mocou na správu Slovenska vo vláde Antonína Švehlu. Krátko po jej dokončení zomrel. Neskôr v nej bývala jeho dcéra Oľga Markovičová s manželom.
Funkcionalistická Markovičova vila od Emila Belluša.
Foto: PT Marenčin
Ďaleko od podnikateľského baroka
Vilová štvrť Bratislavy neostala len skanzenom. Vily pribúdajú, hoci často plné rozporov. Medzi nimi sú aj zaujímavé stavby najznámejších súčasných architektov.
Vyniká vila Linea od architektov Jána M. Bahnu a Miroslava Tomíka. Zaradili ju aj do prestížnej publikácie Svetový atlas architektúry.
Majitelia, milovníci umenia, vypísali na jej tvorbu architektonickú súťaž.
Architekti stavbu rozčlenili na dve súvislé hmoty, ktoré však vôbec nepôsobia ťažkopádne. Využili jednoduché čisté línie a veľa skla. V interiéri zasa spojili obytné priestory so súkromnou umeleckou zbierkou.
Architekti otvorili vilu svetu. Návštevníci Horského parku tak majú možnosť obdivovať prírodnú sochársku galériu majiteľov.
Vila Linea od architektov Jána M. Bahnu a Miroslava Tomíka.
Foto: PT Marenčin
Stavby Bratislavy
Zaujímavé vily, ale aj iné stavby, ktoré pozitívne, ale aj negatívne formujú tvár Bratislavy predstavuje štvorica súčasných architektov.
1. Ktorá z bratislavských víl je podľa vás najzaujímavejšia?
Aleš Šedivec, Totalstudio
„Najradšej mám vlastné domy architektov silnej generácie – dom Ferdinanda Milučkého, Ivana Matušíka alebo Ilju Skočeka staršieho. Výborná je aj vila Dušana Jurkoviča na Lermontovej ulici.
Tieto domy si vážim, pretože aj po x rokoch vyzerajú súčasnejšie ako 90 percent víl, ktoré sa stavajú dnes, a napriek vysokej architektonickej kvalite sa v urbanistickom kontexte chovajú kultivovane, sú schopné zmeniť funkciu prípadne absorbovať nadstavbu.“
Igor Lichý, Architekti Šebo Lichý
„Z množstva zaujímavých bratislavských víl sa mi najviac páči vlastná vila architekta Ferdinanda Milučkého pre prepojenie exteriéru s interiérom, pre špecifickú atmosféru, ale hlavne pre jej nadčasovosť.“
Juraj Jančina, Jančina Architekti
„Pre mňa je najzaujímavejšou Vila od Emila Belluša na Bradlianskej ulici. Vyniká práve čistotou a nadčasovosťou.“
2. Ktorú zo stavieb Bratislavy považujete za najproblémovejšiu a prečo?
Aleš Šedivec
„Hitparádu najhorších stavieb pomerne často aktualizujem, pretože naša mladá spoločnosť sa v tomto smere veľmi rýchlo vyvíja. Na popredných priečkach u mňa figurovali vežiak Glória, Aupark Tower aj River Park.
Všetky vymenované príklady spája skutočnosť, že stoja vo verejne privilegovaných lokalitách a majú veľký vplyv na svoje okolie. Častým javom u nás je však to, že na stavby v takto dôležitých lokalitách sa nerobia architektonické súťaže, ale len obchodné, kde je jediným kritériom najnižšia cena. V dlhodobom horizonte to má presne opačný efekt a takto vytendrované stavby sa musia za pár rokov opravovať.
O kultúrnych hodnotách sa tu hovoriť ani nedá. V kultúre súťaženia Bratislavu už predčili aj mestá ako Kyjev alebo Tirana.“
Ján Bahna, Ateliér Architektúry
„Vyjadrovať sa o najhorších stavbách je vždy zložité. V architektúre nie sú absolútne hodnotenia. Vždy je to trochu poznačené subjektivitou.
Pre mňa sú najproblematickejšie stavby, ktoré nerešpektujú kontext a vzájomné vzťahy so susedmi a okolím. Taký je komplex Bonaparte na Napoleonskom vŕšku alebo River park na nábreží, ktorý odrezal Dunaj od hradného kopca a zakryl hrad.“
Igor Lichý
„Smutný som zo stavieb, ktoré necitlivo vstupujú do siluety mesta, napríklad bytovka na Napoleonovom vŕšku alebo Aupark Tower. Jedným z najhorších riešení pre Bratislavu nie je budova, ale diaľnica na Einsteinovej, ktorá tvorí bariéru medzi Petržalkou a centrom mesta.“
Juraj Jančina
„Pre mňa je najproblémovejší jednoznačne Most SNP. Veľká časť Starého Mesta bola kvôli nemu zbúraná a odrezal Bratislavský hrad a podhradie a veľkú časť nábrežia Dunaja od Starého mesta.“
3. Ktoré stavby naopak považujete za najprínosnejšie pre okolie?
Aleš Šedivec
„V tomto prípade by malo zmysel sa baviť najmä o urbanizme, o tom ktorá časť mesta je dobrá a ktorá nie a prečo je to tak. Veľkým problémom Bratislavy je to, že nemá jasne danú koncepciu vývoja.
Ukážkovým príkladom je urbanistický omyl posledných dekád – sídlisko Dlhé Diely, kde bol vzhľadom na prírodné kvality lokality obrovský potenciál.
V Bratislave je však aj množstvo kvalitných obytných stavieb. Jeden dom, popri ktorom chodím často a nikdy nesklame. Je hustý, ale nepôsobí tak, je to dom v rokoch, ale vôbec na to nevyzerá, má stále živý parter, ale je nenápadný. Bytový a obchodný blok Avion na Americkom námestí od Josefa Mareka.“
Igor Lichý
„Skúškou časom prešli bez zaváhania Družstevné domy na Námestí SNP od architekta Belluša, ktoré sú nielen krásne ale svojím živým parterom aj mimoriadne mestotvorné.“
Juraj Jančina
„Pre mňa je to Bratislavský hrad, stal sa totiž symbolom Bratislavy.“
Zuzana Halánová
Dobrá vila nekradne miesto
Postaviť kvalitnú vilu nie je len vecou estetickej architektúry, ale aj urbanizmu a ekológie.
BRATISLAVA. Vila je synonymom kvalitného bývania na mieru. Nejde o katalógový dom, ale o dielo architekta, ktorý ho zhotovuje na objednávku.
Využíva zväčša technológie a materiály na vyššej úrovni oproti štandardným rodinným domom.
„Na privátnych projektoch alebo vilách je dôležitá udržateľnosť a to nielen v ekologickom, ale aj v kultúrnom význame a zodpovednosť voči okoliu, teda schopnosť domu pozitívne ovplyvniť budúci vývoj celej ulice alebo štvrte,“ myslí si o kvalitnej vile architekt Aleš Šedivec.
Žiadne čierne stavby
V praxi by podľa Šedivca mala takáto vila fungovať napríklad tak, že namiesto plotu nalepeného na hranici pozemku ponechá priestor v podobe kultivovanej záhrady alebo že si neprivlastní úplne celý výhľad, ktorý predtým patril chodníku pre peších.
V našich podmienkach taký pohľad nie vždy zdieľajú aj autori a majitelia. Mnohé stavby ignorujú okolie a pôsobia skôr rušivo ako kultivujúco. S týmto sa stretli aj autori knihy Vily nad Bratislavou Tomáš Berka a architekt Ján M. Bahna.
„Do knihy sme nedali určité veľké vily, ktoré nerešpektovali okolie, zastavali ako čierne stavby celé parcely a nerozvíjali genia loci vilových štvrtí,“ povedal Bahna.
Bude druhá časť
Kniha Vily nad Bratislavou predstavuje vily v oblasti Hradného vrchu, Horského parku, Kalvárie a Slavína.
Publikácia sa stretla s veľkým ohlasom verejnosti a autori v krátkom čase získali nový zaujímavý materiál od ľudí, ktorí sa im spontánne ozývali. V súčasnosti pripravujú jej druhé vydanie.
Zuzana Halánová
