Brusel 23. októbra (TASR) - Ťažká úloha čaká vo štvrtok a v piatok na lídrov členských krajín EÚ, ktorí sa zídu na summite v Bruseli. V hre je časový plán rozšírenia, ktorý sa zrejme nepodarí dodržať, ak únia nedosiahne na summite dohodu o nedoriešených finančných otázkach.
Hoci oficiálny program summitu sa začína vo štvrtok až o 19.30 h pracovnou večerou, už okolo štvrtej popoludní sa v bruselskom hoteli Konrad stretnú francúzsky prezident Jacques Chirac s nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom.
Výsledok ich stretnutia môže naznačiť, ako skončí celý summit. Ak by sa dohodli na kompromise ohľadne priamych platieb pre poľnohospodárov nových krajín, uľahčilo by to zrejme celkovú dohodu EÚ o finančnom balíku. Zatiaľ čo Berlín je proti priamym platbám a presadzuje reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky, Paríž zásadné zmeny odmieta pred rokom 2006.
Summit v bruselskom sídle Rady ministrov sa začne vo štvrtok o 19.30 h stretnutím s predsedom Konventu o budúcnosti Európy Valérym Giscardom dďEstaing. O 20.45 h sa potom začne pracovná večera európskych lídrov, ktorí sa hneď pustia do najťažšieho sústa - finančných otázok rozšírenia.
"Je nanajvýš dôležité, aby sme o týchto otázkach dosiahli v Bruseli dohodu...a boli tak schopní dodržať termín uzavretia prístupových rokovaní v decembri v Kodani. Preto navrhujem začať hneď s týmito najťažšími otázkami, čo by malo uľahčiť dohodu v piatok," napísal lídrom EÚ v pozývacom liste dánsky premiér a úradujúci predseda Európskej rady Anders Fogh Rasmussen.
Piatkový program sa začne o 9.30 h tradičným stretnutím s predsedom Európskeho parlamentu Patom Coxom. Od desiatej budú šéfovia štátov a vlád diskutovať o odporúčaniach Európskej komisie uzavrieť prístupové rokovania tento rok s desiatimi kandidátskymi krajinami, ako aj o navrhovanom monitoringu plnenia ich záväzkov a ochrannom mechanizme.
Hneď ako sa zhodnú a zrejme odobria návrhy komisie, pustia sa naplno do rozpočtových a finančných otázok. Ich úlohou bude dohodnúť sa, či a za akých podmienok únia poskytne priame platby farmárom z nových krajín, prerozdeliť peniaze zo štrukturálnych fondov na podporu zaostalých regiónov a stanoviť výšku a spôsob poskytnutia kompenzácií za príspevky nových členov do rozpočtu.
V žiadnej z týchto otázok neexistuje zhoda a rozpory sa v utorok nepodarilo prekonať ani ministrom zahraničia v Luxemburgu. O priamych platbách radšej vôbec nediskutovali. Pri štrukturálnych fondoch navrhuje EK poskytnúť na tri roky vyše 25 miliárd eúr, viacero štátov na čele s Nemeckom chce túto sumu znížiť na 21,4 miliardy.
Pri kompenzáciách väčšina krajín súhlasí, že by mali zabezpečiť, aby noví členovia boli na tom po vstupe finančne lepšie ako pred vstupom, čistí platitelia do rozpočtu (Nemecko, Holandsko, Británia, Švédsko) sú však ochotní poskytnúť len také kompenzácie, aby nové krajiny neplatili po vstupe viac ako dostanú.
Týmto otázkam bude venované celé piatkové popoludnie a zrejme večer, nie je vylúčené, že aj celá sobota. Dánske predsedníctvo je odhodlané prezidentov a premiérov držať v Bruseli dovtedy, kým sa nedohodnú.
"Riešenie musíme nájsť najneskôr tesne pred tým, ako začnú lídri z Bruselu odchádzať. Predsedníctvo rezervovalo hotelové izby do nedele rána," prezradil dnes dánsky diplomatický zdroj.
Ak sa lídri dohodnú o financovaní rozšírenia, potom budú ešte musieť rýchlo schváliť návrh ku Kaliningradu, ktorý v utorok pripravili ministri zahraničia.
(Možnú) dohodu o finančnom balíku predloží EÚ v pondelok 28. októbra na minisummite v Kodani lídrom kandidátskych krajín vrátane slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu. Hneď potom by sa mali začať intenzívne záverečné rokovania, v ktorých si každá kandidátska krajina bude chcieť vyjednať čo najlepšie finančné podmienky svojho členstva v únii.
Cieľom, ktorý môže byť v prípade nedohody v Bruseli ohrozený, je ukončiť prístupové rokovania s desiatimi kandidátmi na summite v Kodani 12.-13. decembra.
(spravodajca TASR Robert Sermek) žab
