BRATISLAVA 24. októbra (SITA) - Vo veku 77 rokov zomrel dnes v Bratislave novinár a spisovateľ, zakladateľ slovenskej literatúry faktu Vladimír Ferko. Dominantnou témou jeho tvorby bolo Slovensko, jeho diela boli preložené do viacerých jazykov. Za jeho li
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
terárne snahy získal napríklad Cenu Jozefa Cígera-Hronského či medzinárodnú cenu za literatúru faktu - Cenu Egona Ervina Kischa. Posledná rozlúčka so zosnulým bude vo štvrtok, 31. októbra, o 10:00 v bratislavskom krematóriu. Vladimír Ferko sa narodil 10. augusta 1925 vo Veľkom Rovnom, okres Bytča, v drotárskej rodine. Zmaturoval roku 1954 na Gymnáziu v Bratislave, vysokoškolské štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave absolvoval roku 1958. V rokoch 1950–1965 pôsobil v denníku Smena, koncom šesťdesiatych rokov v týždenníku Predvoj a týždenníku Nové slovo. Reportérom Smeny na nedeľu bol v rokoch 1969–1985. Od roku polovice 80. rokov pôsobil v slobodnom povolaní. V lete 2002 sa po prvý raz verejnosti predstavil ako umelecký drotár svojimi unikátnymi výtvarnými dielami. Knižne debutoval po deviatich rokoch intenzívnej novinárskej práce knihou Tajfún je dobrý vietor (1959), ktorá je cestopisnou reportážou z Číny. V nasledujúcich publikáciách sa už výrazne orientoval na literatúru faktu. Témou knihy Veno z praveku (1962) je nerastné bohatstvo Slovenska, kniha Na dne sveta (1962) je venovaná jaskyniam, predovšetkým slovenským, a ich významu v dejinách človeka. Esejistické dielo Trinásť zlatých kameňov (1968) hovorí o 13 materiálnych pilieroch našej civilizácie od kameňa a hliny po urán. “Portrét” zlata stvárnil v monografii Žltý diabol, žltý boh (1979, 1989). Knihu Konopný kríž (1970), ktorú normalizátori neskôr zakázali, je súborom próz vychádzajúcich z autentických životných príbehov v prelomových obdobiach spoločnosti. Zlatá nostalgia (1975) predstavuje zas reportérsku tvorbu autora. Mnohé diela venoval deťom a mládeži: Zrnko, otvor sa! (1964), Malý zelinkár (1968), Čertovo rebro (1982), Sedmohlások (1985), Slncový kolotoč (1985). Vyvrcholením jeho autorskej tvorby sú monumentálne esejistické monografie o drotárstve Svetom, moje, svetom (1978, 1985) a Láska na Slovensku (1988) o vzťahu muža a ženy. Osobitné postavenie v jeho tvorbe má výber zo starých čínskych mýtov o pôvode sveta, bohoch a bohatieroch, pôvode človeka a prírodných javoch a zákonitostiach, ktorý vyšiel pod názvom Príbehy dračích cisárov (1993). Po roku 1989 vyšli Vladimírovi Ferkovi knihy: Martin na čiernom koni (1992), krimipríbehy, Príbehy dračích cisárov (Mýty starej Číny, 1993, spolu s Džu Wei–chuom a Čou Mei–žu), román Ako divé husi (1994, 1996, 1997, spolu so synom Andrejom), Pravda Ruda Pravdíka (1995) a Slovensko, moja vlasť (1996). Vyvrcholením jeho esejistiky je odvážne dielo Zákon smotany (2001). Jeho knihy preložili do maďarčiny, poľštiny, ruštiny, gruzínčiny a češtiny. Podľa románu Ako divé husi vznikol rovnomenný televízny seriál a dokončuje sa hraný film.