FOTO PRE SME - VERONIKA JANUŠKOVÁ

Dajú sa neplatiči výživného charakterizovať ako skupina?

„Je pravda, že väčšinou sú neplatičmi muži. Je to zapríčinené predovšetkým tým, že deti bývajú zverené najmä matke. Stáva sa to však preto, že otcovia sa len výnimočne usilujú o zverenie detí. Rodičia, ktorí neplatia výživné, netvoria rovnorodú skupinu. Sú to tak ľudia s asociálnym spôsobom života, ktorí skutočne nemajú peniaze, ako aj ľudia, ktorých majetkové pomery to dovoľujú, no chcú sa pomstiť druhému rodičovi. Z týchto rodičov tvoria veľkú skupinu tí, ktorí sú evidovaní na úrade práce a poberajú sociálne dávky. V skutočnosti pracujú nelegálne, ale tieto príjmy nevie druhý rodič dokázať. Podobný prípad je, ak plat oficiálne uvedený v pracovnej zmluve nie je pravdivý a rodičov príjem je vyšší.“

A čo ak sa rodič zamestnáva sám - je podnikateľ?

„Ak je rodič podnikateľ, je veľmi náročné dokazovať, že jeho majetkové pomery sú lepšie, ako vyplýva z daňového priznania. Takíto rodičia majetok nenadobúdajú na svoje meno, ale na príbuzných, priateľov. Zjednodušenie by mali priniesť zmeny v Zákone o rodine platné od 1. novembra tohto roku, podľa ktorých rodič, ktorý má príjmy z inej ako závislej činnosti podliehajúce dani z príjmu, je povinný preukázať svoje príjmy súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a sprístupniť aj údaje chránené podľa zákona o ochrane osobných údajov. Ak si rodič tieto povinnosti neplní, predpokladá sa, že jeho mesačný príjem dosahuje päťnásobok životného minima.“

Ako neplatiči argumentujú?

„Často argumentujú tým, že nie sú ochotní výživným zvyšovať životnú úroveň druhého rodiča. Táto výhrada je absurdná, pretože výživné stanovené súdmi skutočne pokrýva len časť nevyhnutných nákladov na deti. O zvyšnej časti sa predpokladá, že ju uhradí rodič, v ktorého starostlivosti sú. Istá časť rodičov sa domnieva, že ak sa s deťmi nestretáva, nemusí platiť. Iní platia, ale ak s nimi deti strávia víkend, odpočítajú si výdavky od výživného.“

Aké má teda rodič, ktorý sa stará o deti, možnosti výživné získať?

„Ak rodič neplatí výživné podľa Občianskeho súdneho poriadku, sú dve možnosti - výkon rozhodnutia a exekúcia. Výkon rozhodnutia zabezpečuje súd a exekúciu vykoná exekútor na základe poverenia súdu. Podmienkou jedného i druhého spôsobu je rozsudok súdu o výživnom a návrh oprávneného rodiča, teda toho, do rúk ktorého sa má výživné platiť.“

V príbehu, o ktorom píšeme, žena požiadala súd o exekúciu, no odpovedali jej, že neuviedla zamestnávateľa. Pri vypočutí jej exmanžel povedal, že je v zlej situácii a výživné nezaplatí.

„Ak ide o vymáhanie pohľadávky výkonom rozhodnutia realizovaného súdom, skutočne treba označiť zamestnávateľa. Ak však žena podá návrh na exekúciu, nemusí zisťovať zamestnávateľa, to zisťuje exekútor. Ak jej exmanžel výživné neplatí, mal by byť trestne stíhaný pre zanedbanie povinnej výživy. Nie je podstatné, čo tvrdí, musí dokázať, že vyživovaciu povinnosť nemohol plniť, teda predložiť potvrdenie z úradu práce. Nedostatok príjmov neznamená, že nie je povinný platiť, treba prihliadať na ostatné majetkové pomery, teda či má byt, auto. Ak má, nie je v situácii, že by výživné nemohol platiť. Musím spomenúť pre mňa nepochopiteľnú prax orgánov činných v trestnom konaní, ktoré posudzujú trestné činy zanedbania povinnej výživy. Často sa stane, že súd pri určení výživného zohľadňuje aj to, či prišiel rodič o výhodné zamestnanie z vlastnej viny, preto mu určí vyššie výživné. Stačí však, ak posudzuje aj aktuálny príjem. Ak však rodič neplatí výživné, orgány činné v trestnom konaní opätovne skúmajú, či je výživné, ktoré mu určil súd, skutočne schopný platiť. Orgány činné v trestnom konaní teda nie sú viazané rozhodnutím súdu a ak dôjdu k záveru, že rodič nemá z čoho platiť, trestné stíhanie sa ani nezačne. Podľa mojich skúseností hrozba odsúdenia za trestný čin zanedbania výživného je takým silným faktorom, že prinajmenšom polovica rodičov, ktorým reálne hrozí odsúdenie, uhradí výživné v trestnom konaní.“

Ako by ste to riešili vy?

„Keby sa pri trestnej zodpovednosti rodiča neprehodnocovali opäť jeho možnosti platiť výživné a vychádzalo by sa z rozhodnutia súdu, je veľmi pravdepodobné, že počet neplatiacich rodičov by sa významne znížil.

Takéto riešenie považujem za jednoduchšie, efektívnejšie a menej náročné na výdavky štátu ako fond náhradného výživného.“

Aké možnosti má slobodná matka? Zákon hovorí, že otec dieťaťa je povinný primerane prispievať po dobu tehotenstva a potom jeden rok. Materská je tri roky, z čoho môže slobodná matka žiť?

„Keď je matka v hmotnej núdzi, môže požiadať o sociálne dávky na odbore sociálnych vecí okresného úradu. Ďalšou možnosťou je príspevok na bývanie. Ak je matkin príjem nízky, výživné by malo byť súdom určené tak, aby ním boli pokryté všetky výdavky na dieťa.“

Žena v našom príbehu musí teraz splácať sociálne dávky štátu.

„V súčasnosti je trend, aby tým rodičom, ktorí pravdepodobne nebudú platiť výživné, ho určili čo najmenšie. Ak totiž existuje právoplatné rozhodnutie a rodič, ktorému sú deti zverené, poberá sociálne dávky, tie sa mu znižujú o sumu výživného, bez ohľadu na to, či ho dostáva, alebo nie. Ak je výživné určené spätne a sociálna dávka bola poskytovaná preddavkovo, musí sa skutočne vrátiť. Znova bez ohľadu na to, či rodič výživné skutočne platí.“

ANDREA HAJDÚCHOVÁ