Niekedy mám pocit, akoby všetky moje pacientky boli vydaté za rovnakého muža,“ hovorí Castaneda, mexická terapeutka, autorka bestselleru Neviditeľný

machizmus. FOTO - ARCHÍV

Zašli sme si na obed do reštaurácie v Mexico City. Monika najskôr začala šialene prehrabávať svoju kabelku. Vytiahla mobil a skontrolovala si esemesky. „Deje sa niečo?“ spýtala som sa. „Všetko v poriadku,“ usmiala sa. „Len môj manžel. Rozrušuje ho, keď mi telefonuje a ja neodpovedám. Vždy musím mať zapnutý telefón, chce stále vedieť, kde som.“

Neskôr mi vysvetľuje: Vieš, Estaban je vlastne veľmi liberálny. A mne pomaly svitá - v poslednom čase počúvam niečo podobné od viacerých priateliek. Mobil sa stáva novým nástrojom, ktorý využívajú muži na kontrolu manželiek. Volajú im, tlačia na ne, aby prišli domov čo najskôr. Machizmus sa už v novom Mexiku nenosí, ale kontrolovanie je stále „in“.

Občas počujete príbehy o mužoch, ktorí nedovolia svojim ženám študovať či pracovať. Takmer 40 percent žien v produktívnom veku v Mexiku má prácu, približne rovnaký počet mužov a žien končí univerzity, priemerný zárobok ženy predstavuje asi 70 percent mužovho - v tom všetkom sme na úrovni priemyselných krajín. Ženy sú stále viac informované o svojich právach, žiadajú rovnaké zaobchádzanie v práci, v politike.

V týchto podmienkach sa machizmus mení. Dnes má viac podobu psychického nátlaku a kontroly ako priamej diskriminácie a fyzických útokov. Povedané obrazne: machizmus je teraz „underground“.

Ženy sú v mnohých oblastiach rovnocenné, ale muži sú ešte rovnocennejší. V Mexiku ženin čas nie je jej časom. Keď ide von s priateľmi, stále ťahá so sebou bremeno. Otcovia, bratia, partneri, manželia sa stále cítia oprávnení žiadať opis jej celodenných aktivít. Odmietajú však otázky o tom, ako strávili deň oni. „Teraz ma neotravuj, pozerám televíziu,“ odpovedajú. Žena na takú odpoveď nemá právo - predsa má rodinu, musí byť k dispozícii deň a noc pre manžela a pre deti. Machizmus je oveľa viditeľnejší v súkromí, ako na pracoviskách. Prieskum ukázal, že muži sú ochotní ísť raz za týždeň nakúpiť do supermarketu a občas postrážiť deti, no odmietajú pomôcť pri žehlení, šití, čistení trúby alebo toalety. Dôvod? Nie je to mužská práca.

Takéto rozdelenie povinností prináša niekedy absurdné situácie. Vzdelaný muž si nevie uvariť ani šálku kávy, žena nemá predstavu o tom, ako zapnúť poistky. Muži vedia minimum o svojich deťoch, ženy o účtovných knihách. Machizmus teda vyrába ľudí len s polovicou zručností, ktoré vyžaduje život.

Problém spočíva vo viere, že ženy sa starajú o mužove potreby. Muži sú od narodenia v starostlivosti žien - mám, babičiek, neskôr manželiek, dcér. Mamy povedia dcére, aby obslúžila brata a bratovi, aby dohliadol na sestru. To ešte zhoršili slúžky - tie sú baštou mexického machizmu. Ženy v týchto domácnostiach môžu chodiť do práce, no o domácnosť sa stará slúžka, muži nepohnú prstom. Takto vychovaní muži sú zvyknutí, že ich okolie poslúcha, vyžadujú pozornosť, odmietajú kritiku aj kompromisy.

Machizmus a demokracia nejdú dohromady. Ako zhrnula Monika potom, ako jej počas obeda dvakrát telefonoval jej manžel: „Machizmus už viac nemá zmysel. Ako nám môžu vládnuť muži, ktorí nikdy neboli ani v supermarkete?“