Na mieste kedysi živého Leninovho námestia s kaviarňami a obchodmi je dnes v Groznom len burinou zarastené rumovisko. Ani kameň neostal z bývalého prezidentského paláca, symbolu nezávislosti, píše francúzsky denník Libération. Budovy nesú stopy prvej aj druhej vojny i celkom čerstvých výbuchov - stavby i ľudia ešte stále padajú za obeť záhadným výbuchom.
Jediné obnovené budovy patria proruskej administratíve. Zásobovanie a infraštruktúra dávno nefungujú. „Jediné, čo tu funguje, je to, čo ide na plyn,“ hovorí obyvateľka Grozného.
„Ráno nevieme, či sa dožijeme večera, ale vždy sa ho nejako dožijeme,“ hovorí Nataša, upratovačka z Grozného. „S trochou šťastia sa nám podarí zakúriť. Ale mne aj mojim dcéram je ťažko nosiť vodu na piate poschodie,“ dodáva. Utečencov, ktorí sa pod nátlakom Moskvy v lete vrátili zo susedného Ingušska, je vraj veľmi ľahko spoznať. „Keď zaznie streľba, bežia domov a schovávajú deti pod matrace,“ opisuje.
Popri všetkej núdzi Čečenom najviac chýba bezpečnosť. Ruskí policajti ich často navštevujú doma a pocit bezpečia im to veľmi nezvyšuje. „Policajti k nám prišli po návšteve môjho brata z Moskvy a vypytovali sa, koho to tu máme, pretože si všimli, že sa jeho nohavice a košeľa sušia v okne,“ hovorí mladá Čečenka, ktorá býva iba s matkou.
V noci sa ruskí vojaci sťahujú z postov, ktoré stoja na každej križovatke. Predtým ešte zopárkrát vystrelia zo samopalu, aby sa ich Čečeni neprestali báť. Naopak, čečenskí bojovníci vychádzajú zo skrýš práve v noci. „Až ráno zistíme, či došlo k novým výbuchom a či boli noví mŕtvi,“ hovorí jeden z obyvateľov.
Moskva má plne pod kontrolou celé spravodajstvo z Čečenska, a tak sa ani v správach zahraničných médií včera neobjavovali informácie o tom, ako obyvatelia tohto vojnou zmietaného regiónu vnímajú rukojemnícku drámu v Moskve. Iba ruské tlačové agentúry sucho informovali o tom, že vo veľkých čečenských mestách protestujúci žiadali okamžité prepustenie rukojemníkov.
(kl)
