V moskovskom divadle bolo už tretiu noc uväznených viac ako 700 ľudí. Podmienky sa zhoršovali, nemohli spať, nemali poriadne čo jesť a piť a stále sa museli báť. V divadelnej sále na nich mierilo niekoľko desiatok ozbrojených Čečenov puškami. Všetko bolo podmínované.
Čo presne sa vnútri stalo, zatiaľ nikto nevie. Väčšina rukojemníkov totiž zostáva v nemocniciach a polícia k nim nikoho nechce pustiť. Z tých mála výpovedí však médiá poskladali obraz konečnej akcie. Všetko vraj začal malý chlapec.
Už sa nevládal ďalej takto báť. Nevydržal. Postavil sa zo svojho miesta a hodil smerom na ozbrojencov prázdnu plastikovú fľašu. Rozbehol sa uličkou pomedzi sedadlá a kričal: „Mami, neviem čo mám robiť.“
Rebeli naňho začali strieľať, ale namiesto neho trafili jedného muža do oka a nejaké dievča do boku. „Všade bolo strašne veľa krvi,“ hovorí reportérka agentúry Interfax Oľga Čerňaková. V divadle sa bola ako ostatní pozrieť na muzikál a skončila ako rukojemníčka. Posledné okamihy pred zásahom ruských špeciálnych jednotiek opísala ruskej televízii z nemocničného lôžka.
„Povedali nám: Nebojte sa, všetko bude v poriadku.“ Streľbu však počuli aj vonku. Ruskí vojaci a špeciálne komandá mali pocit, že teroristi začali napĺňať svoje hrozby a vraždia rukojemníkov. Báli sa, aby nevyhodili celú budovu do vzduchu. Aj rukojemníci vnútri boli presvedčení, že teraz sa začne akcia.
Situácia sa podľa Čerňakovej z minúty na minútu zhoršovala. Stále sa im vyhrážali, že všetko vyhodia do vzduchu. „Čakali sme na smrť.“
Nič sa však nedialo. Nekonali teroristi, ale ani ruské komandá. Takmer tri hodiny. Až nadránom zacítili v sále plyn. „Neviem, aký to je plyn, vidím však, čo robí,“ hovorila ešte z divadla v telefonickom rozhovore ďalšia novinárka Andrianovová rádiu Echo Moskvy. „Pozeráme sa a dýchame cez látku. Naši začali niečo robiť.“ Potom bolo počuť niekoľko výstrelov a menšie výbuchy.
„Ach, Bože. Počujete to? Všetkých nás tu vyhodia do vzduchu.“ Vtedy sa telefónne spojenie prerušilo.
Keď sa začala ruská akcia, teroristky v čiernych závojoch okamžite vyskočili a zamiešali sa medzi rukojemníkov. Podľa Čerňakovej vraj bolo vidieť, že sa tešia. Na telách mali výbušniny, ale ani jedna nevybuchla.
Teroristi síce začali strieľať, ale nikoho už nezabili. Väčšina z nich upadla do bezvedomia. Porazil ich plyn. Ten však prizabil aj desiatky rukojemníkov.
Po špeciálnych komandách do sály vpustili prvých záchranárov. Jeden z nich Vadim Michajlov agentúre AP povedal, že všade sedeli bezvládni ľudia. „Najskôr sme si mysleli, že sú mŕtvi. Ale potom sme im nahmatali pulz a zistili sme, že väčšina žije. Bolo tam šialené teplo a puch ľudských výkalov. Všetci boli v šoku, vyhladovaní a duchom neprítomní.“
Jeden z tých, ktorí neupadli do bezvedomia, bol Marat Abdrachimov. „Vojaci vynášali desiatky tiel a kládli ich na schody pred divadlom. Zdalo sa, že nežijú. Nehýbali sa. Potom som si však všimol, že niekto pohol nohou, niekto podvihol hlavu. Bolo to, akoby sa na čerstvom vzduchu pomaly opäť prebúdzali k životu.“
Autor: kos
