SVÄTÝ ANTON – Pri reštaurátorských prácach v kaplnke kaštieľa vo Sv. Antone (bývalý Antol), našli v dutej nike drevenú okrasnú dózu vystlanú pilinami. V nej bola menšia sklenená dóza so zvláštnym predmetom vnútri. Ukázalo sa, že ide o srdce. Či je to srdce ľudské, alebo zvieracie, ukáže podrobný antropologický výskum. Ten by mal preukázať aj vek vzácneho nálezu.
Komu mohlo srdce patriť, aké je staré a aký účel malo jeho zamurovanie splniť – o tom môžu zatiaľ existovať iba hypotézy. Ako nám povedala doktorka Eva Kowalska z Historického ústavu SAV, nie sú takéto nálezy v histórii úplnou výnimkou. Nepredpokladá, že by mohlo ísť o zvieracie srdce. Srdce uložené v dóze mohlo plniť úlohu relikvie, ale mohlo patriť aj niekomu z majiteľov kaštieľa. Hlavne v období baroka si časť bohatej šľachty dávala srdce po smrti pochovať mimo tela. Tak to bolo aj v prípade niektorých členov habsburského rodu. Napríklad srdce Františka Štefana Lotrinského uložili samostatne v kláštore. Ani na našom území nebol tento neobvyklý akt úplne ojedinelý. Napríklad knieža Odescalchi, ktorý žil v Kremnici a je tam aj pochovaný, údajne žiadal, aby jeho srdce uložili vo Viedni. Barokovo-renesančný kaštieľ vo Sv. Antone začali stavať v roku 1744 na mieste bývalého hradu. Postavili ho netradične – podľa ročnej symboliky. Podobne ako ročné obdobia mal štyri vchody, sedem arkád ako počet dní v týždni, 12 komínov ako symboly mesiacov a 365 okien. Majiteľmi kaštieľa boli rody Koháryovcov a Coburgovcov, posledným užívateľom kaštieľa bol Ferdinand Coburg – bývalý bulharský cár. Či mohlo srdce patriť niekomu z členov tohto rodu, ukáže výskum.
KVETA FAJČÍKOVÁ
