ka Študentského domova Lafranconi pri Fakulte telesnej výchovy a športu v Bratislave. Roky trvajúci nedostatok peňazí sa prejavil v úrovni bývania a nedostatku ubytovacích miest. Tie sa dnes získavajú rušením študovní a spoločenských miestností.
„Izby sú preplnené. Nemáme dosť skladových priestorov a športovci sú nútení na izbách uskladňovať množstvo športových potrieb, ktoré potrebujú k štúdiu,“ hovorí M. Ondrejíčková.
Internát Lafranconi funguje už od roku 1929 a je zaradený medzi pamiatkovo chránené objekty. „Táto skutočnosť dodnes nebola zohľadnená. Pritom nám do budovy zateká, pretože strechy sú skorodované, padajú fasádne omietky, odchádzajú okenné rámy, podlahy.“
Riešenie situácie vidí (aj vzhľadom na zmenu financovania internátov, zvyšovanie cien všetkých energií ako i ostatných služieb) v zvýšení poplatkov za ubytovanie.
Riaditeľka študentského domova Jeseniovej lekárskej fakulty UK v Martine Jana Seryjová tiež vidí najväčší problém v nedostatku peňazí: „Naň nadväzujú všetky ostatné problémy – zastaraný a poškodený nábytok, nevyhovujúci stav sociálnych zariadení, okien, dverí, omietok, lodžií, výťahov.“
Prísun finančných prostriedkov, či už zvýšením štátnej dotácie, alebo zvýšením poplatkov za ubytovanie, by podľa nej situáciu pomohol vyriešiť, i keď priznáva, že poplatky za ubytovanie už tento školský rok zvýšili.
Aj riaditeľ študentského domova a jedálne M. Uhra v Trnave Rudolf Rehák si myslí, že zvýšenie poplatkov za ubytovanie by internátom pomohlo. „Ale určile nie je len táto cesta k skvalitňovaniu bývania študentov. Zrejme bude ešte treba veľa urobiť pre skvalitnenie manažmentu domova, ale i zmeniť vzťah značnej časti ubytovaných k zariadeniam v študenskom domove, k prostrediu.“
Dodáva však, že na jeho prekvapenie sa tento vzťah nezlepšil ani po zvýšení poplatkov za ubytovanie. „Veľmi málo sa v tlači hovorí o tom, že aj takéto správanie študentov vedie k zvyšovaniu cien za ubytovanie,“ hovorí R. Rehák
SOŇA REBROVÁ
