BRATISLAVA 7. marca (SITA) - Na roky 2007-2013 bolo pre Slovensko vyčlenených z rozpočtu Európskej únie 250 mil. eur na modernizáciu zdravotníctva. "Čo sa týka čerpania prostriedkov, tak je na tom zdravotníctvo pomerne dobre, avšak o efektívnosti niektorých projektov máme pochybnosti," uviedol vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek na treťom zo série stretnutí s odbornou verejnosťou. O oblastiach a výške prostriedkov z únie pre rozpočtové obdobie 2014-2020 sa stále rokuje.
Podľa ekonomickej radkyne Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Lívie Vašákovej, v nákladovej efektivite oblasti zdravotníctva nevykazuje Slovensko najlepšie štatistiky a patrí k podpriemerným členom únie. "Európska komisia už vo svojich odporúčaniach v roku 2013 nabádala k zlepšeniu efektívnosti vynakladaných prostriedkov na zdravotníctvo, a to najmä z pohľadu udržateľnosti verejných financií," dodala Vašáková. Slovensko má podľa štatistík stále nadmerný počet akútnych lôžok v nemocniciach, ich nízku obsadenosť, nadpriemerné hodnoty výdavkov na lieky v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP), ale tiež vysoké administratívne náklady spojené so zdravotným sektorom.
Aj podľa riaditeľa Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR Martina Filka, "za primerané peniaze dosahujeme zlé výsledky." Z hľadiska výšky prostriedkov, ktoré do zdravotníctva tečú v pomere k HDP, je na tom Slovensko rovnako ako priemer únie. V pomere k celkovým verejným výdavkom však dáva viac takmer o štvrtinu. Rovnako hotovostné výdavky boli v roku 2011 vyššie o štyri percentuálne body, než je priemer krajín OECD, pritom v porovnaní s priemerom rovnakých krajín majú Slováci dvakrát viac výskytu odvrátiteľných úmrtí.
Filko tiež upozornil na nadmernú kapacitu akútnych lôžok, ich nízku obsadenosť, ale aj nutnosť hlbšieho porovnávania výsledkov jednotlivých nemocníc formou benchmarkingu. V deviatich štátnych nemocniciach by sa podľa jeho slov dali podobným spôsobom hľadať úspory okolo 50 mil. eur ročne. Výrazným problémom bude v budúcnosti starnutie Slovákov pričom "polovicu získaných rokov prežijú v zdraví, druhá polovica prinesie náklady na zdravotnú starostlivosť," dodal Filko.
Riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Ministerstva zdravotníctva SR Ivan Poprocký považuje za dôležitý ukazovateľ zdravých rokov života. "Slováci žijú v priemere o desať rokov kratšie v zdraví, než je priemer únie, čo má vplyv na sociálnu exklúziu a predčasný odchod z trhu práce," upresňuje Poprocký. Za dôvod, prečo systém zdravotnej starostlivosti neprináša zlepšenie zdravia, považuje nízku efektivitu manažmentu chronických ochorení a neefektívny, neudržateľný a príliš veľký sektor akútnych lôžkových zariadení. Kľúčovými pre implementáciu opatrení na zlepšenie podľa Poprockého budú integrovaná zdravotná starostlivosť, redukcia spotreby liekov, štandardizácia klinických postupov, ale aj pohybu pacientov po zdravotnom sektore (care pathways).
