BRITÁNIA: Univerzity hrozia zavedením doplnkového školného
BRATISLAVA 30. októbra (SITA) - Britský denník Times sa na titulnej strane zaoberá témou, ktorá je čoraz aktuálnejšia aj na Slovensku - financovaním vysokého školstva. Elitné britské univerzity pohrozili, že sa celkom odpoja od systému štátom plateného vy
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
ššieho vzdelávania, ak by vláda príliš zmiernila navrhované zmeny v zákone, ktoré by univerzitám umožňovali vyberať doplnkové školné vo výške niekoľko tisíc libier ročne. V súčasnosti britskí vysokoškoláci platia maximálne 1 100 libier za rok, čo predstavuje približne pätinu nákladov na ich vzdelanie. No polovica študentov je od poplatkov oslobodená, pretože pochádzajú z chudobnejších rodín. Popredné britské univerzity tvrdia, že ak im vláda neumožní vyberať doplnkové školné, neudržia si medzinárodnú konkurencieschopnosť. Nie je pritom pravdepodobné, že by sa zákon o vysokom školstve zmenil už v najbližších rokoch, pretože vládnuca labouristická strana vo svojom volebnom programe prisľúbila, že doplnkové školné nezavedie. Podľa popredných univerzít však túto otázku nemožno dlho odkladať. Denník Times cituje prorektora univerzity v Nottinghame, ktorý povedal, že ak ministri nebudú tento problém riešiť, najlepšie vysoké školy by sa mohli oddeliť od štátneho systému a fakticky sa stať súkromnými ustanovizňami, ktoré by za kurzy účtovali trhovú cenu. Stúpencov vyššieho školného povzbudili výsledky nového prieskumu, ktorý zistil, že rozdiel medzi príjmami absolventov vysokých škôl a ľuďmi so stredoškolským vzdelaním je v Británii najväčší na svete. Odhaduje sa, že britskí absolventi univerzít zarobia za celý život o 400 tisíc libier viac ako ich nekvalifikovaní rovesníci. Aktivisti proti vyššiemu školnému zasa upriamujú pozornosť na zistenie, že britskí vysokoškoláci už teraz prispievajú na svoje vzdelanie takmer dvojnásobne vyššou sumou, ako je priemer v krajinách OECD.