ŠTRASBURG 12. marca (SITA) – Európsky parlament v stredu schválil legislatívu namierenú na zvýšenie ochrany osobných údajov obyvateľov únie, ktorí sa pripájajú na internet. Príslušné zákony boli podľa poslancov zastarané, keďže Brusel túto oblasť reguluje už od roku 1995. Rozšírenosť internetu sa odvtedy v rámci únie rapídne rozšírila a dnes web podľa odhadov denne využíva až štvrť milióna obyvateľov EÚ. Schválené zmeny ešte musí schváliť Európska rada zložená z ministrov členských štátov EÚ. Hlavný predkladateľ legislatívy nemecký europoslanec Jan Albrecht už členské krajiny vyzval, aby zmeny odsúhlasili čo najskôr. “Akékoľvek ďalšie odklady by boli nezodpovedné,” uviedol.
Deklarovaným cieľom zmien je zabezpečenie toho, aby mali ľudia plnú kontrolu nad spôsobom, akým internetové firmy zbierajú ich osobné dáta. “Chceme zabezpečiť, aby občania v celej EÚ vedeli, ako sa narába s ich osobnými údajmi,” povedal Albrecht na konferencii v Štrasburgu len niekoľko hodín pred hlasovaním v europarlamente. Spolupredkladateľ legislatívy, grécky socialistický europoslanec Dimítrios Drúcas, sa zase netajil, že iniciatíva je čiastočne aj reakciou na škandál okolo americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA), ktorý odhalil jej bývalý spolupracovník Edward Snowden. “EP musí vyslať jasný signál európskym občanom v týchto citlivých časoch,” uviedol Drúcas. Podobnými zmenami by sa podľa neho mohol inšpirovať aj Washington.
Hlavným cieľom návrhov je, aby prevádzkovatelia internetových služieb zbierali len tie údaje, na ktoré dostali od užívateľov súhlas. Týka sa to napríklad sociálnych služieb ako Facebook alebo Twitter, ale aj internetových prehľadávačov vrátane gigantov Google a Yahoo. Túto otázku čiastkovo rieši už súčasná legislatíva, jej vymožiteľnosť v praxi je však často otázna. Poslanci navrhujú aj zavedenie sankcií pre firmy, ktoré porušia ochranu dát svojich klientov. Pokuty by sa v tomto prípade mohli vyšplhať až do výšky 100 miliónov eur. Súčasťou schválených návrhov je aj takzvané “právo byť zabudnutý”. Ide o garanciu zmazania všetkých nazbieraných osobných dát v prípade, že o to užívateľ požiada. Výnimkou majú byť len prípady, keď majú tieto údaje osobitný historický, štatistický alebo vedecký význam.
Europoslanci po schválení týchto zmien prijali aj osobitnú rezolúciu, v ktorej vyzývajú na ukončenie “masového špehovania” zo strany NSA. Text podporilo 544 prítomných zákonodarcov, proti bolo 78 a 60 sa zdržali. Parlament pohrozil, že v prípade nesplnenia svojej požiadavky na riadne vyšetrenie tohto škandálu odvolá súhlas s podpísaním transatlantickej dohody o investíciách a partnerstve (TTIP) s USA.
