BRATISLAVA 31. októbra (SITA) - Praha v utorok zažila doteraz najsilnejšiu demonštráciu spochybňujúcu podmienky vstupu Českej republiky do Európskej únie. Ako uvádza denník Sme, zorganizovali ju českí poľnohospodári žiadajúci v boji s ostatnými farmármi z
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Európy výraznejšiu vládnu podporu. Nižšie platby pre poľnohospodárov z nových členských krajín sú podľa nich likvidačné. Na proteste sa zhromaždilo asi tritisíc ľudí, ale upozornili, že nabudúce ich už môže byť oveľa viac. Pred Úradom vlády na desať minút zablokovali dopravu, ale keď ministrovi poľnohospodárstva odovzdali petíciu so stotisíc podpismi, sa pohli ďalej – k parlamentu. "Priame platby na úrovni 25 percent sú pre poľnohospodárstvo kandidujúcich krajín likvidačné. Dostaneme sa do spoločného colného priestoru, ochranné opatrenia žiadne, ochrana domácich výrobcov žiadna, pričom financovanie odvetvia v doterajších a budúcich štátoch je rozdielne,“ sťažuje sa predseda Zemědělského svazu Českej republiky Miroslav Jirovský. Podľa neho bruselské rozhodnutie spája v rezorte zamestnancov aj podnikateľov, ním reprezentovaná stavovská organizácia združuje napríklad len agropodniky. Po vstupe do Európskej únie už otázka riešenia gabčíkovského sporu nebude iba vecou vzťahu medzi Slovenskom a Maďarskom, ale sa stane celoeurópskou otázkou. Podľa Národnej obrody to včera povedal podpredseda parlamentného výboru pre životné prostredie Zoltán Illés, a zároveň podpredseda druhej najsilnejšej parlamentnej strany, opozičného Zväzu mladých demokratov - Maďarskej občianskej strany. O prehradení Dunaja Slovenskom v roku 1992 povedal, že išlo podľa jeho názoru o ekoagresiu. „Vďakabohu za to, že na zásah EÚ vo vtedajšom Česko-Slovensku, ako aj v Maďarsku sa udiali vážne kroky k tomu, aby nedošlo k ozbrojenému konfliktu,“ poznamenal Illés. Na margo riešenia gabčíkovského sporu povedal, že maďarská strana by mala rokovať iba o rozdelení vôd, žiadna iná tematika nie je taká dôležitá. V dohľadnom čase by mal prísť rad aj na otázku zastavenia činnosti Gabčíkova. No tendencia v rámci EÚ, ktorá smeruje k navráteniu pôvodného stavu Rýna a Mohanu a k zbúraniu existujúcich vodných diel, je podľa neho skutočnosťou.