Keď sa potápal legendárny Titanic, niektorí pasažieri do poslednej chvíle váhali, či loď opustiť. Kapitán sa rozhodol motivovať ich. Americkým cestujúcim stačil prísľub, že ak skočia do mora, budú vyhlásení za hrdinov. Britom, že to bude gesto skutočného džentlmena! Nemcom to jednoducho nariadil. Francúzom povedal: „Nikto pred vami to ešte neurobil, budete prví!“ Talianov mal posmeliť pohľad na more a množstvo nádherných žien, ktoré sa v ňom kúpu. Zvyšní pasažieri boli Japonci. Kapitán bez váhania zakričal: „Všetci už skočili!“ A tak skočili aj Japonci.
Japonci robia radi všetko kolektívne a radi nasledujú príklad ostatných. U nás sa uprednostňuje porozumenie a spolupráca v skupine pred individuálnymi schopnosťami a intuíciou. Túto filozofiu označujeme slovkom „wa“, čo znamená kruh. Pre mňa osobne je to filozofia trochu nepohodlná, ale vďaka nej nemáme veľké problémy v spoločnosti, aj japonské podniky sú úspešné. Všetci totiž pracujú pre spoločnú vec, nikto nechce z kola von: tvrdo pracuje kolega, musím aj ja, čo by povedali ostatní…
„Wa“ je dôležité dokonca aj po smrti. Ako dieťa som raz videl obraz znázorňujúci nebo a peklo, maľoval ho Japonec alebo Číňan. Na obraze bol mŕtvy muž v pekle, ktorý sa zúfalo snažil dostať paličkami jedlo do úst. Paličky však boli také dlhé, že sa mu to nemohlo podariť. Ľudia v nebi sa, naopak, usmievali a pochutnávali si. Tiež mali dlhokánske paličky, ale kŕmili nimi sediacich oproti sebe.
Mimochodom, len tak premýšľam, čo by asi povedal kapitán Titanicu pasažierom zo Slovenska? Slováci sa mi zdajú trochu netrpezliví. Pravdepodobne by skočili do mora skôr, ako by stačil kapitán vôbec niečo povedať.
Autor: MASAHIKO(Autor je japonský novinár, ktorý je prvý raz v Európe.)
