V príbehu takmer 70-ročného Jána Cibulu je zapísaný osud jednej generácie. Generácie Rómov. Z malého Cigána z Klenovca sa stal uznávaný lekár vo švajčiarskom Berne. Pri medicíne však nikdy nezabudol na to, že je Róm. Minulý rok ho Rómovia nominovali na Nobelovu cenu mieru. Z rozprávania Jána Cibulu má človek dojem, že je príkladom úspechu. Nielen rómskeho, ale aj emigrantského. Vo Švajčiarsku patrí medzi tých úspešnejších Slovákov.

Narodil sa v roku 1932 v Klenovci v rodine známeho muzikanta. „Otec chcel mať zo mňa veľkého pána,“ hovorí Cibula v čakárni svojej ambulancie na najkrajšej ulici v centre švajčiarskeho hlavného mesta. V ruke drží cigaretu a s úsmevom rozpráva svoj príbeh.

Namiesto huslí škola

Ešte pred pôrodom šla jeho matka k veštkyni. „Budete mať chlapca a bude z neho veľký pán,“ povedala jej vraj vtedy vedma. Rodičia to zobrali vážne a začali ho na osud pripravovať. Napriek tomu, že všetci v rodine hrali, on sa huslí nemohol ani len dotknúť. Musel chodiť do školy. Ako jedno z mála detí v osade sa naučil písať a čítať.

„Dvoch rovnako šikovných spolužiakov zobrali na gymnázium bez problémov. Mne povedali, že Cigána vziať nemôžu. Bolo to za slovenského štátu. Doma som potom strašne plakal. Otec zobral husle a šiel do Rimavskej Soboty. Postavil sa pod okno riaditeľa gymnázia a hral. Krásne hral. Riaditeľ mu chcel hodiť nejaké peniaze. On ich však odmietol. Ukázal mu moje vysvedčenie a riaditeľ ma zobral.“ Tak sa stal prvým rómskym študentom na gymnáziu v Rimavskej Sobote.

Zmaturoval, hoci pri každej návšteve či inšpekcii sa musel skrývať pod lavicou. Do mesta chodil vlakom, ukrytý na záchode. „Do autobusu som nastúpiť nemohol, tam Cigána nepustili.“

Lekár a rómsky aktivista

V roku 1951 sa stal prvým Rómom na lekárskej fakulte v Bratislave. „Mal som k tomu vzťah už u nás v Klenovci,“ hovorí a vysvetľuje, že od ľudového rómskeho liečiteľstva sa dostal ku klasickej medicíne. „Mám štyri diplomy,“ hrdo ukazuje na stenu v ambulancii. Vedľa bratislavského je ďalší z Berlína a Bernu a nakoniec aj diplom z Viedne, kde sa naučil akupunktúre. Na stene visia aj husle. „Nielenže na nich hrávam. Robil som dokonca aj výskum o liečivom vplyve hudby.“

Do Nemecka ho poslali v roku 1961. „Už na vysokej škole som sa začal venovať rómskej otázke. Chodil som hovoriť do rozhlasu, písal som do novín,“ hovorí Cibula a dodáva, že preto sa stal nežiaducim. V roku 1958 spolu s priateľmi založil v bratislavskej Trnávke údajne vôbec prvú rómsku organizáciu. „Odpratali ma do východného Berlína. Nikto tam nechcel ísť, práve začínali stavať Berlínsky múr.“

V OSN

Po ruskej okupácii v roku 1968 emigroval do Švajčiarska. „Vedel som, že z Československa rómske etnikum nezachránime, a preto som ušiel. Vo Švajčiarsku som čakal demokraciu.“ Za životný cieľ si určil boj proti rómskej diskriminácii a úsilie zachovať rómsku kultúru a jazyk.

O tri roky neskôr sa prvý raz zišli Rómovia zo Španielska, z Československa, Francúzska, Juhoslávie a založili Medzinárodnú rómsku úniu (IRU). „To bol prakticky začiatok medzinárodného rómskeho hnutia.“ Cibula sa stal prvým predsedom únie a popri medicíne začal bojovať za práva svojich ľudí v Ženeve v OSN.

Pokúšali sa získať od OSN uznanie, že Rómovia sú samostatným národom. V tom čase sa však v Európe objavili organizácie, ktoré ich lákali, aby sa vrátili do svojej pôvodnej zeme - Indie. „Boli to špekulanti. Tieto hnutia som rozbil a vystrašenému veľvyslancovi Indie v Berne som jednoduchou rómčinou povedal: Voda netečie naspäť,“ spomína.

V tom momente sa podľa neho radikálne zmenila situácia a India a krajiny socialistického bloku hlasovali v OSN v prospech Rómov. Cibula sa stal zástupcom Rómov v Komisii pre ľudské práva v OSN v Ženeve.

Nobelova cena

Cibula je hrdý. Do jeho ambulancie chodia pacienti aj dnes. Liečil vraj viacerých poslancov a sedel v niekoľkých švajčiarskych komisiách pre ľudské práva a menšiny. „Bol som druhým utečencom, ktorému dalo mesto Bern kultúrnu cenu. Predo mnou ju dostal iba Albert Einstein.“

Vrcholom jeho života sa však minulý rok stala nominácia na Nobelovu cenu mieru. Navrhli ho organizácie česko-slovenských Rómov v Kanade. Nomináciu podporil aj Medzinárodný rómsky kongres, ktorý zasadal vlani v Prahe.

„Som už starý. Viac ako pre mňa je tá cena dôležitá pre Rómov. Ak by som ju bol dostal, konečne by sa o nás písalo v dobrom.“ Po rokoch, ktoré venoval boju za práva Rómov, je Ján Cibula nespokojný. Diskriminácia pokračuje a medzinárodné hnutie Rómov je krehké. Najväčšou hrozbou pre Rómov je podľa neho nejednotnosť.