ičky.

Konečne doma

Paulínka, Beátka a Natálka sa narodili v piatok 5. januára vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou na Triede SNP a sú prvými košickými trojčatami v treťom tisícročí. Len päť hodín ich oddialilo od slovenského prvenstva, ktoré im „vyfúkli“ dvaja chlapci a dievčatko z Banskej Bystrice. Konečne sú všetci spolu doma, v trojizbovom byte na siedmom poschodí paneláka na sídlisku Terasa. Predsieni dominujú plienky a košieľky. V detskej izbičke zatiaľ nie je tesno, veď malé batôžky sa o svoj priestor ešte naliehavo nehlásia. Zato o pozornosť bojujú dosť hlasno.

Kočiar ako problém

„Hlavne v noci. Veľmi sa nevyspíme. Hovoríme si, že máme stále Silvester. Aj vianočný stromček sme si ešte nechali,“ poznamenal trojnásobný otec, 33-ročný Pavol.

Trojok sa na začiatku tretieho tisícročia vyskytlo v jeho živote odrazu nejako veľa. No recept na trojčatá nepozná – len krčí plecami. Beerovci sú manželia už štyri roky, a tak pani Ľubica na našu poznámku, že každé dievčatko je možno za jeden rok čakania, prikývla: „Asi je to tak.“ „Zatiaľ sa pomestíme, horšie je to s výťahom. Kočiarik pre dvojčatá do neho nevojde, bude musieť parkovať dole v bráne. K tomu ešte jeden obyčajný, pre tretiu dcéru,“ hovorí Pavol.

Do čias, keď budú chodiť s dievčatami na prechádzky po vlastných, ešte treba prežiť poriadny kus času. Určite to nebude jednoduché. Veď už dvojčatá dajú riadne zabrať. A to je do každej ruky jedno. Kde vziať tretiu? Žiaľ, ani jedna z babičiek sa už týchto troch vnúčatiek nedožila. „Neviem, ako to budeme zvládať. Zatiaľ nemáme sľúbenú žiadnu pomoc, aj keď sociálna sestra sa snaží nájsť nejakú možnosť. Opatrovateľku a pomocníčku cez agentúru si nebudeme môcť dovoliť. My budeme peniažky potrebovať na mlieko. Nemám ho dosť pre všetky tri dievčatá,“ povzdychla si pani Ľubica. „A tie ceny.“

Všetko trikrát

Mnoho rodín dnes musí zvažovať ďalšie dieťa aj v súvislosti s financiami. Žiaľ, doba je taká. Ak sa každé dupačky, topánočky, balík plienok či škatuľa mlieka musia násobiť tromi, obava je celkom namieste. Pri pohľade do postieľky s tromi malými spiacimi krásavicami však v prvom rade z úst ich rodičov vychádza želanie, aby boli zdravé. „Najhorších je prvých pätnásť rokov,“ hovoríme pri odchode. „Nám vraveli, že tridsať,“ kontrujú Ľubica a Pavol.

ZUZANA BOBRÍKOVÁ